Umelá inteligencia naraz odhalila vyše 10 000 nových svetov. Mení to hľadanie života vo vesmíre
Hľadanie planét pri cudzích hviezdach práve dostalo obrovskú vzpruhu. Vedci pomocou umelej inteligencie prečesali dáta vesmírneho teleskopu TESS a naraz objavili viac než 10 000 nových možných planét — v jedinom prieskume. Ide o jeden z najväčších „úlovkov“ v histórii lovu exoplanét.
Hneď na úvod však treba povedať dôležitú vec: zatiaľ ide o kandidátov, nie o potvrdené svety. Ten rozdiel je zásadný a vrátime sa k nemu nižšie.
Výsledky prieskumu označovaného ako T16 vyšli koncom apríla v prestížnom časopise The Astrophysical Journal. Vysvetľujeme, ako sa taký objav podaril, akú úlohu v ňom zohrala AI a prečo to celé súvisí s otázkou, či sme vo vesmíre sami.
Ako sa hľadajú planéty pri cudzích hviezdach
Najúspešnejšia metóda sa volá tranzit. Keď planéta prejde popred svoju hviezdu, na malú chvíľu nepatrne zacloní jej svetlo a jas hviezdy mierne klesne. Teleskop TESS presne takéto poklesy jasu meria — a to naraz pri miliónoch hviezd.
Problém je v množstve dát. Nájsť ten správny, často nepatrný pokles v záplave meraní je ako hľadať ihlu v kope sena — len tých kôp sena sú desiatky miliónov.
Tu prichádza na rad umelá inteligencia
Práve preto siahli vedci po strojovom učení. Tím pod vedením Joshuu Rotha postavil polo-automatický systém, ktorý s pomocou AI prečesal obrovské množstvo dát a vytiahol z nich kandidátske signály oveľa rýchlejšie, než by to ľudia stíhali ručne. „Vyvinuli sme poloautomatický postup, ktorý využíva strojové učenie na prečesanie obrovského množstva týchto dát a hľadanie planét,“ vysvetlil Roth.
Pozor: kandidát ešte nie je planéta
A tu je spomínaný háčik. Kandidát je signál, ktorý sa správa ako planéta — no ešte nie je potvrdený. Časť kandidátov sa pri overovaní ukáže ako falošný poplach: signál môže vyrobiť napríklad dvojica hviezd, ktoré sa navzájom zakrývajú, alebo obyčajný šum v dátach.
Potvrdenie skutočnej planéty si vyžaduje ďalšie pozorovania, často inými metódami a teleskopmi. Nejde teda o 10 000 nových istých planét, ale skôr o 10 000 nových „adries“ na preverenie — čo je aj tak obrovský prínos.
AI sa stáva štandardným lovcom planét
Tento objav nie je ojedinelý. Iný tím, z britskej University of Warwick, vyvinul systém umelej inteligencie s názvom RAVEN (RAnking and Validation of ExoplaNets), ktorý dokázal potvrdiť vyše 100 exoplanét vrátane 31 úplne nových. AI sa tak posúva od úlohy „nájdi podozrivý signál“ aj k úlohe „over, či ide naozaj o planétu“. Dát je dnes jednoducho priveľa na to, aby ich astronómovia spracovali ručne.
Čo to znamená pre otázku, či sme sami
Viac kandidátov znamená viac príležitostí naraziť aj na svety v takzvanej obývateľnej zóne — vo vzdialenosti od hviezdy, kde by teoreticky mohla existovať kvapalná voda. Tu však treba zostať triezvy: nájsť kandidáta nie je to isté ako nájsť život.
Potvrdiť planétu, preskúmať jej atmosféru a hľadať v nej možné stopy života (napríklad pomocou teleskopu Jamesa Webba a budúcich misií) je dlhá a náročná cesta. Umelá inteligencia urýchľuje ten úplne prvý krok: vybrať, kam sa vôbec oplatí pozrieť.
AI teda nenahrádza astronómov — dramaticky im však zrýchľuje preosievanie nepredstaviteľného množstva dát. Najbližšie roky budú o trpezlivom potvrdzovaní týchto kandidátov. Otázka „sme vo vesmíre sami?“ tým práve dostala viac než 10 000 nových adries na preverenie.
Zdroje: The Astrophysical Journal (28. 4. 2026), EarthSky, Space.com, University of Warwick (systém RAVEN). Spracovala redakcia.
