Poštové známky už nebude potrebné olizovať

Slovenská pošta po prvý raz vo svojej histórii vydala poštové známky ako samolepky. Známky aj voňajú. Sú obohatené vôňou eukalyptu.

Poštová známka Veľká noc 2015: Veľkonočné motívy v diele Karola Ondreičku
Veľká noc 2015: Veľkonočné motívy v diele Karola Ondreičku

Poštová známka vydaná k Veľkej noci v roku 2015 s veľkonočným motívom hlavy Krista z roku 1940 od slovenského výtvarníka Karola Ondreičku.

Deň vydania: 06. 03. 2015
Nominálna hodnota: 0,45 €
Rozmery známky: 26,5 x 33,9 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Ofset
Náklad: 1700000
Textový motív: KAROL ONDREIČKA / HLAVA KRISTA / : 1940
Obrazový motív: Hlava Krista s tŕňovou korunou.
Pôvodný výtvarný návrh(1):

Poštová známka Veľká noc 2015: Veľkonočné motívy v diele Karola Ondreičku (Pôvodný výtvarný návrh)

 

Tematický popis a súvislosti:

Karol Ondreička je po M. Benkovi a popri M. A. Bazovskom a J. Alexym predstaviteľom umeleckej generácie, ktorá sa usilovala o spojenie zásad moderného umenia s osobitým slovenským výrazom. Narodil sa v roku 1898 v Dubnici nad Váhom, v r. 1927 vyštudoval odbor dekoratívnej maľby na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Po štúdiách pôsobil ako profesor kreslenia na viacerých stredných školách, od roku 1936 sa zamestnal v Štátnom ústave pre zveľaďovanie živností v Martine, neskôr sa stal vedúcim oddelenia ľudovej a umeleckej výroby. Od roku 1932 pravidelne ilustroval knihy vydavateľstva Matice slovenskej a takisto legendárny detský časopis Slniečko. Po utlmení aktivít Matice slovenskej sa v r. 1951 presťahoval do Bratislavy, od roku 1953 pôsobil ako učiteľ, od roku 1954 ako docent kreslenia a maľovania na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave.

K. Ondreička predovšetkým vo svojom vrcholnom období (1930 – 1935) sa podobne ako jeho súputníci inšpiroval tradičným spôsobom života v horských oblastiach Slovenska. V jeho tvorbe však nenájdeme len heroizujúce obrazy namáhavej práce v drsnej, ale krásnej prírode, ani obrazy výrazných až symbolických ľudských typov a jánošíkovských hrdinov, ale často aj reálne obrazy ľudí na cestách, putujúcich za nejakým účelom, za prácou, alebo s výsledkami práce, kráčajúcich v sprievodoch, procesiách. Okrem toho vniesol do nášho maliarstva témy, ktoré v ňom predtým neboli a ktoré sa vyskytovali skôr v literatúre alebo vo fotografii − smútočné zhromaždenia, dušičkové výjavy, problém vysťahovalectva, práce na železnici. Popri tradičných drevorubačoch a zbojníkoch sa objavovali aj dovtedy nestvárnené postavy z hôr – pytliaci, trampi, horolezci.

Ako jediný z významnejších moderných umelcov pravidelne zobrazoval Madonu s dieťaťom. Pokúšal sa o moderný a zároveň slovenský, o kresťanský ale zároveň aj sociálne ukotvený obraz Madony − matky. Uplatnil pritom svoje ilustrátorské záujmy a skúsenosti, hlavnú tému často obohatil nielen o typické postavy ľudí v slovenských horách, ale aj o zvieratá a rozprávkové bytosti. Trpiaci Kristus ako „mužský“ náprotivok Madony sa objavoval v jeho vtedajších prácach tiež, avšak oveľa zriedkavejšie. V sérii Kristových hláv z roku 1940 sa vykryštalizoval pozoruhodný nordický typ Spasiteľa s plavými vlasmi a modrými očami. Autor sa sústredil na jeho tvár − vznikli tak imaginárne portréty bolestného Krista s výraznou, až naturalistickou tŕňovou korunou. .

Popri ilustráciách sa autor príležitostne venoval aj grafickej tvorbe. V polovici 30-rokov vznikla aj séria drevorytov, medzi nimi aj kompozícia Pod krížom. Zobrazuje obľúbený námet vtedajšieho výtvarného umenia, ale aj fotografie – tri dedinčanky s nošami a veľkými šatkami sa v zbožnej úcte sústredia okolo prícestného kríža. Stranou stojí očividne nezúčastnene muž, opierajúci sa o valašku. Obvyklý výjav tak nadobúda iný zmysel.