Kauza Marty Šimečkovej: od Grassmeiera po Projekt Fórum. Príbeh mlčania, zanedbanej kontroly a vážnych podozrení

Marta Šimečková, matka predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, sa opäť ocitla v centre verejnej pozornosti. Tentoraz nie pre politiku svojho syna, ale pre vlastné pôsobenie v občianskom združení Projekt Fórum a pre staršiu kauzu Grassmeier, ktorá patrí medzi najväčšie plagiátorské škandály v histórii deníka SME. V oboch prípadoch sa opakuje jeden motív: otázky sú vážne, vysvetlenia prichádzajú neskoro a últná zodpovednosť zostáva nejasná.

Dve kauzy, jeden problém: dôveryhodnosť

Meno Marty Šimečkovej sa v posledných mesiacoch spája najmä s občianskym združením Projekt Fórum, ktorého bola štatutárkou. Zverejnené dokumenty podľa viacerých médií ukazujú vážne nezrovnalosti vo výpisoch z účtov, vo vyúčtovaní grantov a v tom, ako boli niektoré platby predkladané štátnym inštitúciám. Podľa zistení médií dochádzalo v združení k falšovaniu dokladov a podozrenia smerujú najmä k platbám, ktoré mali končiť na súkromnom úČte spolupracovníčky Andrey Pukovej.

Marta Šimečková tvrdí, že o falšovaní nevedela. Zároveň priznala, že administratívne veci v združení zanedbávala a že je pripravená niesť právne následky. Podľa medializovaných informácií ju účtovníčka pri kompletizácii podkladov upozornila na rozdiel medzi výpismi predkladanými vo vyúčtovaniach grantov a originálnymi výpismi získanými priamo z banky.

To je dôležitý detail. Nejde už iba o politické obvinenia alebo mediálnu prestrelku. Ak sa výpisy z účtov skutočne líšili od originálov, ide o vážny problém, ktorý môže mať právne dôsledky. Otázka však zní: kto dokumenty upravoval, kto ich predkladal a akú mieru zodpovednosti nesie štatutárka združenia?

Projekt Fórum: peniaze, granty a nejasné vyúčtovania

Projekt Fórum dlhodobo organizoval Stredoeurópske fórum a ďalšie občianske a kultúrne aktivity. Podľa Marty Šimečkovej organizácia nebola zdrojom jej osobného obohatenia. Tvrdí, že sa naopak zadlžila, aby projekt udržala. Súcasne však priznala, že administratívu zanedbala.

Médiá upozornili na viacero typov nezrovnalostí. Išlo najmä o rozdielne bankové výpisy, nejasné prevody, faktúry, ktoré podľa zverejnených dokumentov nesedeli, a podozrenia, že niektoré platby mohli byť vo vyúčtovaniach prezentované inak, než sa reálne uskutočnili. Podľa novinových správ medzi kamuflovanými platbami mal byť aj nákup dizajnového nábytku a machinácie sa mali týkať najmä časti platieb spojených s Andreou Pukovou.

Pre verejnosť je podstatné najmä toto: Projekt Fórum pracoval aj s verejnými zdrojmi. Ak občianske združenie Ďrpá peniaze zo štátu alebo verejných fondov, nestačí argumentovať dobrým úmisľom, kultúrnou hodnotou projektu alebo politickým útokom. Verejné peniaze musia byť vyúčtované presne, preukázateľne a bez manipulácie s dokladmi.

Šimečková ukázala na Pukovú, ale zodpovednosť štatutárky tým nekončí

Marta Šimečková podľa medializovaných informácií tvrdí, že administratívnu a finančnú stránku projektu mala na starosti Andrea Puková. Šimečková ju obviňuje z manipulácie s výpismi a tvrdí, že ona sama sa venovala najmä obsahovej stránke projektu.

Toto vysvetlenie môže byť čiastočne pravdivé, ale samo osebe nestačí. Štatutár občianskeho združenia nesie zodpovednosť za fungovanie organizácie, aj keď konkrétne účtovné úkony zverí spolupracovníkovi. Ak sa v združení roky pohybovali verejné peniaze, podpisovali grantové zmluvy a predkladali vyúčtovania, potom je zanedbaná kontrola sama osebe vážnym zlyhaním.

Kľúčová otázka preto nie je len, či sa Marta Šimečková osobne obohatila. Kľúčová otázka je, či ako štatutárka nastavila kontrolné mechanizmy tak, aby sa s verejnými peniazmi nemohlo manipulovať. Podľa jej vlastných slov administratívu zanedbala. To je priznanie politicky aj reputačne významné.

Staršia kauza Grassmeier: fiktívny autor a ukradnuté texty

Druhá kauza, ktorá sa dnes opäť pripomína, siaha do rokov 2001 až 2004. V deníku SME vychádzali texty podpísané menom Edwin Grassmeier. Problém bol v tom, že podľa neskorších zistení šlo o fiktívne meno a viaceré texty sa mali výrazne podobať alebo zhodovať s článkami zo Spiegel Online.

Vtedajší šéf Petit Pressu Alexej Fulmek spätne označil kauzu Grassmeier za najväčší plagiátorský prípad, aký si v SME pamätal. Hovoril o fiktívnom mene novinára, ktorý mal písať exkluzívne články, a o dvoch redaktorkách, ktoré ho označovali za spolupracovníka nemeckej agentúry DPA.

Dobové a neskoršie zdroje pripomínajú, že zodpovednosť vtedy niesla najmä Andrea Puková, ktorá pôsobila ako editorka kultúry v SME. Priame verejne dostupné zdroje voči Marte Šimečkovej nie sú také jednoznačné ako pri Pukovej, ale jej meno sa v súvislosti s prílohou Fórum, kultúrnou redakciou a profesijným prepojením s Pukovou objavuje opakovane. Preto je korektné napísať: jej úloha v kauze Grassmeier je predmetom verejnej kritiky a otázok, no presný rozsah jej osobnej zodpovednosti nebol verejne úlplne objasnený.

Prečo je kauza Grassmeier dôležitá aj dnes

Na prvý pohľad ide o starú mediálnu kauzu. Lenže jej návrat do verejnej diskusie má dôvod. V oboch prípadoch — Grassmeier aj Projekt Fórum — vystupujú rovnaké mená, rovnaký okruh ľudí a podobný typ problému: nejasná zodpovednosť, cudzie alebo verejné zdroje, chýbajúca kontrola a neskoré vysvetľovanie.

Pri Grassmeierovi šlo o dôveryhodnosť novín a autorskú etiku. Pri Projekte Fórum ide o verejné peniaze a účtovné doklady. V oboch prípadoch verejnosť oprávnene očakáva jasné odpovede.

Nie je korektné tvrdiť, že Marta Šimečková bola právoplatne usvedčená z podvodu. Taký záver zatiaľ verejne známy nie je. Korektné však je povedať, že okolo jej pôsobenia existujú vážné podozrenia a že sama priznala zanedbanie administratívnej kontroly v združení, ktoré nárábalo s verejnými zdrojmi.

Pri kauze Grassmeier je verejne doložené, že išlo o vážny plagiátorský škandál spojený s deníkom SME, fiktívnym autorom a textami preberanými zo zahraničných zdrojov. Menej jednoznačné je, aký presný osobný podiel mala na tomto prípade Marta Šimečková oproti Andrei Pukovej.

Politický rozmer: matka lídra PS a otázka dvojitého metra

Kauza má nevyhnutne aj politický rozmer. Marta Šimečková je matkou Michala Šimečku, predsedu Progresívneho Slovenska. To však neznamená, že syn automaticky nesie právnu zodpovednosť za konanie svojej matky. Zároveň to však neznamená, že verejnosť nemá právo pýtať sa, či politické prostredie okolo PS používa rovnaké kritériá na seba ako na svojich oponentov.

Michal Šimečka uviedol, že jeho mama ponesie následky, ak pochybila. To je správna veta, ale verejnosť bude posudzovať najmä to, či po nej budú nasledovať konkrétne kroky: vrátenie neopávnené použitých peňazí, úlplné zverejnenie dokumentov, spolupráca s políciou a jasné pomenovanie toho, kto čo podpísal, predložil a schválil.

Čo je dnes preukázané a čo nie

Preukázané alebo verejne potvrdené je, že Marta Šimečková zverejnila dokumenty Projektu Fórum, že priznala zanedbanie administratívy a že médiá po porovnaní dokumentov informovali o vážnych nezrovnalostiach vo výpisoch a vyúčtovaniach.

Silne medializované je podozrenie, že časť dokladov bola falšovaná a že podozrenia smerujú najmä k Andrei Pukovej. To však musí definitívne posúdiť vyšetrovanie.

Pri kauze Grassmeier je verejne doložené, že išlo o veľký plagiátorský škandál. Menej jednoznačné je, aký presný osobný podiel mala na tomto prípade Marta Šimečková oproti Andrei Pukovej.

Záver: kauza, ktorú nemožno odbiť slovom „útok“

Marta Šimečková môže mať pravdu v tom, že časť útokov na ňu je politicky motivovaná. To však nemení podstatu veci. Ak sa v občianskom združení predkladali sfalšované výpisy, ak nesedeli faktúry a ak verejné peniaze neboli vyúčtované transparentne, nejde o drobnú administratívnu chybu.

Najmiernejšia interpretácia je, že Marta Šimečková ako štatutárka vážne zlyhala v kontrole vlastného združenia. Tvrdšia interpretácia bude závisieť od polície a od toho, či sa preukáže vedomosť, úmisel alebo osobný prospech.

Verejnosť si však zaslúuži úlplné odpovede. Nie politické heslá. Nie útoky na novinárov. Nie prenášanie viny na jednu spolupracovníčku bez vysvetlenia, ako mohol systém roky fungovať bez kontroly.

Kauza Grassmeier poškodila dôveru v médiá. Kauza Projekt Fórum môže poškodiť dôveru v občiansky sektor. V oboch prípadoch platí to isté: kto pracuje s dôverou verejnosti, musí zniesť aj verejnú kontrolu.