Domáce novinky

Kauza MOM-iek: Fico hovorí o „vrchole ľadovca“. Krajčí ukazuje na Lengvarského, Žilinka odmieta politický tlak

Redakcia 24. 8. 2026 07:40

Ilustračné zobrazenie kauzy MOM-iek ako vrcholu ľadovca

Policajná akcia FAKTÚRA opäť otvorila otázky okolo financovania mobilných odberových miest počas pandémie. Vyšetrovatelia hovoria o škode takmer 1,8 milióna eur. Premiér Robert Fico tvrdí, že môže ísť iba o „vrchol ľadovca“. Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí sa od konkrétneho prípadu dištancuje a poukazuje na obdobie svojho nástupcu Vladimíra Lengvarského. Do sporu vstúpili aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a policajná prezidentka Jana Maškarová.

Aktualizované 24. augusta 2026: Polícia zatiaľ verejne neoznámila nové obvinenie ani rozšírenie vyčíslenej škody. Do prípadu však pribudla dôležitá informácia: Robert Fico tvrdí, že informačný systém s predtým vymazanými údajmi o MOM-kách sa podarilo obnoviť. Rozsah a úplnosť obnovených dát zatiaľ verejne nepotvrdila polícia, NCZI ani ministerstvo zdravotníctva.

Polícia vyšetruje takmer 1,8-miliónový podvod

Úrad boja proti organizovanej kriminalite v auguste uskutočnil policajnú akciu s názvom FAKTÚRA. Vyšetrovateľ obvinil bývalú zamestnankyňu Ministerstva zdravotníctva SR v súvislosti s vyplácaním finančných prostriedkov určených na prevádzku mobilných odberových miest – MOM-iek.

reklama

Podľa medializovaných informácií mala do systému zadávať falošné fakturačné údaje. Pri skutočných prevádzkovateľoch MOM mali byť použité iné bankové účty, na ktoré následne smerovali peniaze ministerstva.

Polícia vyčíslila škodu v aktuálne vyšetrovanom prípade na takmer 1,8 milióna eur. Prípad preveruje špecializovaný tím COVID protikorupčnej jednotky ÚBOK.

Vyšetrovanie pokračuje a samotné obvinenie ešte neznamená právoplatné preukázanie viny.

Ilustračný obrázok: Vyšetrovatelia preverujú fakturačné údaje, bankové účty a tok verejných peňazí.

Fico: Je to iba vrchol ľadovca

Premiér Robert Fico následne prípad výrazne politicky otvoril.

Podľa neho nemožno kauzu vnímať iba ako individuálne zlyhanie jednej pracovníčky ministerstva. Obvinenú označil za možný „vrchol ľadovca“ a vyzval políciu, prokuratúru aj médiá, aby sa financovaním MOM-iek zaoberali podstatne hlbšie.

Fico zároveň hovoril o „totálnom rozkrádaní“ peňazí určených na MOM-ky.

Premiér poukázal aj na ďalší prípad približne 300-tisíc eur a obe sumy spojil do približne 2,1 milióna eur.

Tvrdí pritom, že informácie získaval aj z rozhovorov so zamestnancami ministerstva zdravotníctva a so splnomocnencom vlády pre preverenie manažovania pandémie Petrom Kotlárom.

Treba však zdôrazniť zásadný rozdiel: Ficove tvrdenie, že odhalený prípad predstavuje iba časť rozsiahlejšieho problému, je v tejto chvíli politickým tvrdením, nie záverom vyšetrovania.

Vymazané údaje o MOM-kách sa podľa Fica podarilo obnoviť

Pre ďalšie preverovanie môže byť zásadná existencia dát, ktoré mali byť zo štátneho informačného systému odstránené v roku 2023.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy už koncom roka 2024 verejne uviedol, že bývalé vedenie Úradu verejného zdravotníctva vydalo rozhodnutie o vymazaní údajov z registra vedeného v prostredí eZdravia. Podľa jeho slov išlo o jediný ucelený register, do ktorého smerovali informácie o vykonaných testoch a ich výsledkoch. NKÚ svoje zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní.

Robert Fico teraz tvrdí, že systém sa medzičasom podarilo obnoviť. Podľa jeho opisu by obnovené údaje mali obsahovať informácie o prevádzkovateľoch MOM-iek, počtoch vykonaných testov, personále a vyplatených peniazoch. Ak sú tieto dátové súbory úplné a dôveryhodné, vyšetrovatelia by mohli porovnávať vykázané výkony s faktúrami, bankovými účtami a sumami, ktoré ministerstvo skutočne uhradilo.

Takéto párovanie by mohlo ukázať napríklad nezvyčajne vysoké počty testov, platby nezodpovedajúce vykázaným výkonom alebo opakujúce sa účty pri rôznych prevádzkovateľoch. Samo osebe by však ešte nebolo dôkazom trestného činu; podozrivé záznamy by bolo potrebné preveriť faktúrami, zmluvami, bankovými transakciami a výpoveďami konkrétnych osôb.

Pri tejto informácii je potrebná opatrnosť. Obnovenie systému je zatiaľ verejne prezentované ako Ficovo tvrdenie. Nebola zverejnená technická správa NCZI ani ministerstva zdravotníctva, z ktorej by bolo zrejmé, z akej zálohy boli údaje obnovené, aké obdobie pokrývajú, či sú kompletné a či bola overená ich integrita. Polícia tiež verejne nepotvrdila, v akom rozsahu tieto dáta používa ako dôkaz. Fakt, že vymazanie dát bolo témou kontroly NKÚ, preto nemožno zamieňať s nezávislým potvrdením úplného obnovenia databázy.

Krajčí: V tom čase som už ministrom nebol

Na kauzu reagoval aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Jeho obrana stojí predovšetkým na časovej osi.

Krajčí skončil vo funkcii ministra zdravotníctva 11. marca 2021. Tvrdí, že obvinenú pracovníčku nepozná a skutky, ktoré jej polícia kladie za vinu, sa mali odohrávať až po jeho odchode.

„Na ministerstve som skončil 11. marca 2021. Túto pani nepoznám a trestnú činnosť páchala po mojom odchode z ministerstva,“ uviedol Krajčí.

Svoj príspevok dokonca pomenoval ako obvinenie z takmer 1,8-miliónového podvodu „za čias ministra Lengvarského“.

Krajčí zároveň zašiel ďalej a vyhlásil, že v danom období museli podľa neho buď vážne zlyhať kontrolné mechanizmy ministerstva, alebo mohla byť vec krytá jeho vedením.

Táto druhá možnosť však nie je podľa doteraz zverejnených informácií záverom polície. Vladimír Lengvarský nebol v súvislosti s aktuálnym prípadom obvinený.

Časová os hrá pri 1,8 milióna eur v prospech Krajčího

Práve dátumy sú pri posudzovaní politickej zodpovednosti dôležité.

Krajčí odišiel z ministerstva 11. marca 2021. Podľa zverejnených informácií sa vyšetrované konanie týka obdobia od marca do decembra 2021, pričom podozrivé platby, z ktorých vznikla vyčíslená škoda, mali pokračovať počas obdobia po Krajčího odchode.

To znamená, že nie je korektné automaticky pripisovať konkrétnu škodu takmer 1,8 milióna eur Krajčího pôsobeniu na ministerstve.

Zároveň však zostáva otvorená širšia otázka, ktorú nastolil Fico: či problém nebol v nastavení, kontrole a financovaní celého systému MOM-iek.

Na tú Krajčího argument „v tom čase som už nebol ministrom“ sám osebe odpoveď nedáva.

A čo Igor Matovič?

Fico kauzu politicky spája aj s obdobím vlády Igora Matoviča.

Tu je však potrebné veľmi presne rozlišovať medzi politickou a trestnoprávnou zodpovednosťou.

Z doteraz verejne dostupných informácií nevyplýva, že by polícia Igora Matoviča obvinila alebo uvádzala ako osobu zapojenú do vyšetrovaného podvodu.

Rovnako sme zatiaľ nezaznamenali Matovičovu podrobnú verejnú odpoveď, ktorá by reagovala priamo na najnovšie Ficove tvrdenia o MOM-kách a údajnom „vrchole ľadovca“.

To je o to zaujímavejšie, že Matovič je v posledných dňoch verejne a na sociálnych sieťach veľmi aktívny a Roberta Fica ostro kritizuje.

Žilinka Ficovi: Prokuratúra vám nemusí hlásiť svoje kroky

Ficova tlačová konferencia však vyvolala reakciu z úplne inej strany.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol predstavu, že by mala prokuratúra informovať predsedu vlády o jednotlivých úkonoch vo vyšetrovaní.

Pripomenul, že prípad sa nachádza v počiatočnom štádiu prípravného konania a toto konanie je zo zákona neverejné.

Žilinka zároveň zdôraznil, že nedovolí využívať trestné konania na politické účely.

Jeho stanovisko tak reagovalo nielen na Ficovu požiadavku dostať odpovede, ale aj na spôsob, akým premiér spojil vyšetrovanie s personálnymi a materiálnymi podmienkami polície. Keďže konanie je neverejné, absencia ďalších verejných detailov sama osebe neznamená, že polícia alebo prokuratúra nekonajú.

Ide o podstatný moment celej kauzy: vyšetrovanie podozrenia z miliónového podvodu je jedna vec, politická interpretácia jeho výsledkov druhá.

Ilustračný obrázok: Polícia a prokuratúra zdôrazňujú nezávislosť vyšetrovania od politického tlaku.

Ozvala sa aj policajná prezidentka

Na premiérove vyjadrenia reagovala aj prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová.

Ohradila sa predovšetkým proti spájaniu financovania a podmienok polície s vyšetrovaním citlivých prípadov.

Podľa Maškarovej musí polícia postupovať nestranne a apoliticky. Personálne a finančné potreby Policajného zboru sa podľa nej majú riešiť systémovo a transparentne, nie v závislosti od jedného konkrétneho vyšetrovania.

Vznikla tak nezvyčajná situácia, keď premiér verejne požaduje intenzívne vyšetrovanie a informovanie o kauze, zatiaľ čo šéfka polície a generálny prokurátor upozorňujú na nezávislosť orgánov činných v trestnom konaní.

Niektoré médiá zostali pri stručných správach. Širšiu tému otvoril Fico

Samotnú policajnú akciu aj následné reakcie priniesli STVR, TASR, Pravda, Denník N, Štandard a ďalšie redakcie. Nie je preto presné tvrdiť, že médiá kauzu ignorovali.

Zároveň však platí, že časť mediálneho priestoru sa prípadu venovala iba okrajovo, prevažne formou stručných agentúrnych správ a reakcií jednotlivých aktérov. Menej priestoru zatiaľ dostali širšie otázky: ako fungovala kontrola faktúr, kto povoľoval platby, či sa preverujú ďalšie bankové účty a či podobný mechanizmus nemohol fungovať aj v iných prípadoch.

Práve tieto otázky najvýraznejšie preniesol do verejnej diskusie Robert Fico. V politicko-komunikačnej rovine tak prevzal iniciatívu, ktorú by pri podozrení z miliónového podvodu mali vo väčšej miere rozvíjať aj investigatívne redakcie. Neznamená to, že premiér nahradil prácu polície alebo médií ako celku. Ide o redakčné hodnotenie intenzity a rámcovania témy; Ficove širšie závery naďalej musia potvrdiť alebo vyvrátiť dôkazy a vyšetrovanie.

Fico súčasne obvinil médiá z dvojakého metra a žiadal, aby prípadu venovali podobnú pozornosť ako kauzám spájaným so stranou Smer. Toto je jeho politické stanovisko, nie preukázaný fakt. Rozsah pokrytia sa medzi jednotlivými redakciami viditeľne líši a viaceré médiá už priniesli aj podrobnejšie materiály.

Čo je fakt a čo zatiaľ iba tvrdenie?

V celej kauze sa v súčasnosti miešajú tri rozdielne roviny.

Prvou je trestná vec. Polícia vyšetruje konkrétne podozrenie z podvodného vyplácania peňazí a obvinila bývalú pracovníčku ministerstva. Vyčíslená škoda dosahuje takmer 1,8 milióna eur.

Druhou je politická zodpovednosť. Krajčí upozorňuje, že k vyšetrovaným platbám dochádzalo po jeho odchode. Fico naopak tvrdí, že treba preveriť celý systém financovania MOM-iek.

Treťou je zatiaľ nepreukázaná hypotéza, že súčasný prípad je iba „vrcholom ľadovca“ a že mohlo dochádzať k oveľa rozsiahlejšiemu rozkrádaniu.

Práve tretia otázka môže rozhodnúť, či z prípadu jednej obvinenej pracovníčky vznikne jedna z veľkých káuz pandemického obdobia.

Vyšetrovanie môže priniesť ďalšie odpovede

Kauza FAKTÚRA je stále iba v počiatočnej fáze.

Dnes preto nemožno zodpovedne tvrdiť, že polícia odhalila rozsiahle organizované rozkrádanie celého systému MOM-iek. Rovnako však nemožno bagatelizovať fakt, že už samotný vyšetrovaný mechanizmus mal podľa polície spôsobiť škodu takmer 1,8 milióna eur.

Kľúčové bude zistiť, ako mohli podozrivé platby prechádzať kontrolnými mechanizmami ministerstva, kto ich schvaľoval, ako dlho systém fungoval a či existujú ďalšie podobné prípady.

Až výsledky vyšetrovania ukážu, či Ficov „vrchol ľadovca“ zostane politickým sloganom, alebo sa pod hladinou skutočne objavia ďalšie milióny.

Zdroje a ďalšie informácie

Článok vychádza z verejne dostupných informácií polície a vyjadrení Roberta Fica, Mareka Krajčího, Maroša Žilinku a ďalších predstaviteľov. Keďže vyšetrovanie pokračuje, osoby obvinené v trestnom konaní sa až do právoplatného odsúdenia považujú za nevinné.