Otvorený list Robertovi Ficovi

Drahý Robert,

odpustíš, no budem ti tykať. Vykanie je prejavom úcty, a o tú si ty už dávno prišiel. No asi by som ti mal pripomenúť to jednoduché: si politik, z politikos, starogréckeho umenia spravovať štát. Si reprezentant ľudí, ktorí si ťa dobrovoľne zvolili – ale nielen ich. Si človek, ktorý sa má starať o veci verejné a hľadať cestu k verejným dobrám. A, to predovšetkým, si služobník – si pokorný služobník a nie si pán.
Tak sa tak správaj.

Rozumiem, že v tvojom svete to funguje inak. Že v realite gerojov, klamárov, zlodejov i postavičiek, čo sa navzájom držia za gule i za eskort služby; vo svete výbohných dílov a širokých tunelov, pórových šalátov a zbrhelov domov to možno necítiš, no ty si tam, kde si, pretože sa máš starať o krajinu – nie iba o seba a iba o svojich ľudí.

Tvoji ľudia sú totiž všetci v tomto štáte, oni sú tento štát, sú jeho kostrou, jeho svalmi a jeho podstatou. Ty si iba koža, ktorá to celé obaľuje, ale nedrží telo pokope. Ty a „tí tvoji” ste iba náhodné dejinné fluktuácie, čo aktuálny volebný cyklus vyniesol do kresiel. Ich zadky si už dvadsať rokov dejiny nebudú pamätať… ale keď ty porušíš slovo, ktoré si dal samotným aktom prebratia premiérskej funkcie, keď ty si urobíš z štátu rukojemníka, keď ty budeš prilievať do frustrácie obyčajného človeka, to už si história zapamätá.

Možno to necítiš, ale ešte chvíľu, ešte pár Bašternákov, pár Eviek a obchvatov Bratislavy a Prešova, pár OPISov a CTečiek a to teba, a to nás, a to všetko, čo držalo ako-tak rozumnú spoločnosť pohromade, poženú vidlami na hranice.
Pretože keď si mohol, nedokázal si to: povedať obyčajné prepáčte. Obyčajné je mi to ľúto. Jednoduché mrzí ma to, som tu pre vás a napravím to. Nemalo sa to nikdy stať.

Drahý Robert,
ak nič z tohto nechápeš alebo nie si dosť slobodný pokorne skloniť hlavu, odíď. Ak sa nedokážeš ospravedlniť ani mladej idealistke, ktorá namiesto pomoci sebe chcela pomôcť svojej krajine, zmizni. Skôr, ako napáchaš na Slovensku ešte viac škody.
Pretože všetky hlávkové všetkých čias znamenajú pre dobro tejto krajiny viac, ako ty kedy budeš.

Tomas Prokopcak