Daniel Hevier básnickym perom. Marián Varga († 70)

Vrátil som sa z pohrebu Mariánka. Nežiadalo sa mi tam s nikým rozprávať, a tak si triedim svoje myšlienky teraz, v “súkromí Facebooku.” Mariánkova smrť ma zaskočila, hoci sme vedeli, že je vážne chorý. Ale kedy Marián nebol chorý!

Keď som ho bol však navštíviť, uveril som, že Marián aj túto chorobu porazí. V nose mal síce rúrku, oči zaslzené, ale to svetlo v nich! Tá úprimnosť a čistota! To nebola prostota naivistu či rojka, bola to čistota ľudského svätca. Dlhšiu dobu sme ho vídali s takou tou umelou, elektrickou cigaretou. Janka mi povedala, že keď sa dozvedel diagnózu, začal opäť fajčiť regulárne cigary. Sedel som v dyme tých cigár a potajomky, ako za chalana, som šlukoval Mariánov dym. Mnohých ľudí to poburovalo, že je to nezodpovednosť, hazardérstvo, kapitulácia – ale ja som toto gesto vnímal ako jeho čestný zápas s chorobou. Donkichotstvo rytiera (takto ho nazval v rozlúčkovom prejave Vladimír Godár).

Frontu na kondolenčný zápis som si vystál s Kazom Kanalom, ďalším rytierom slovenskej kultúry. Do knihy som napísal iba jedno slovo MarJANKA ako moju vďaku Janke za to, že bola Mariánovým druhým krídlom. Ktosi povedal v prejave, že po jeho odchode ostala v našich životoch prázdnota. Protestujem. Už dávno som nebol taký plný jeho hudby, jeho gest, jeho úsmevov, jeho britkých šľahov (“Ten Dežo kedykoľvek hrozilo, že by natrafil na melódiu, sa zľakol a ušiel”, povedal mi o svojom súputníkovi, ktorý ho predišiel z tohto sveta.) Choroba a smrť Mariána neporazila. Porazil ju on svojím dielom, ktoré, hoci je uzavreté, bude už iba rásť. A porazil ju svojím čestným odchodom. Rytier Mariánko. Odpočívaj v pokoji.

Daniel Hevier