Artemis II: ľudia opäť obleteli Mesiac. Prvýkrát po vyše 50 rokoch

Naposledy stáli ľudia v blízkosti Mesiaca v decembri 1972, keď sa vrátila posádka misie Apollo 17. Odvtedy sa žiadny človek nedostal ďalej než na nízku obežnú dráhu Zeme. Misia Artemis II americkej agentúry NASA tento viac než polstoročný odstup prelomila a opäť priviedla ľudskú posádku do okolia Mesiaca.

Štyria astronauti odštartovali 1. apríla 2026 na palube lode Orion, vyniesla ich raketa Space Launch System (SLS) z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Po približne desaťdňovom lete okolo Mesiaca, bez pristátia na jeho povrchu, sa 10. apríla 2026 bezpečne vrátili na Zem a pristáli v Tichom oceáne pri pobreží San Diega.

Artemis II bola prvou misiou programu Artemis s ľudskou posádkou a zároveň prvým letom lode Orion s ľuďmi na palube. Pre NASA išlo o kľúčový test pred plánovaným návratom astronautov na samotný mesačný povrch, ktorý má nasledovať v ďalších rokoch.

Kto letel a akú úlohu mal

Štvorčlennú posádku tvorili traja astronauti NASA a jeden astronaut Kanadskej vesmírnej agentúry (CSA). Veliteľom misie bol Reid Wiseman, pilotom lode Orion Victor Glover a letovou špecialistkou Christina Kochová. Štvrtým členom bol letový špecialista Jeremy Hansen z Kanady, pre ktorého to bol vôbec prvý let do vesmíru.

Posádka mala aj symbolický význam. Christina Kochová sa stala prvou ženou, ktorá sa dostala do blízkosti Mesiaca, Victor Glover prvým černošským astronautom a Jeremy Hansen prvým Kanaďanom v takejto vzdialenosti od Zeme. Dovtedy boli všetky cesty k Mesiacu výsadou astronautov programu Apollo.

Čo sa počas letu udialo

Loď Orion neletela k Mesiacu priamo. Po štarte najprv obiehala Zem, kde posádka preverila kľúčové systémy lode vrátane životne dôležitých funkcií. Až potom nasledoval samotný let smerom k Mesiacu po takzvanej voľnej návratovej dráhe, ktorá je navrhnutá tak, aby loď gravitácia Mesiaca v prípade problémov priviedla naspäť k Zemi aj bez ďalšieho zážihu motorov.

Astronauti obleteli odvrátenú stranu Mesiaca a vo svojom najvzdialenejšom bode sa dostali zhruba 400-tisíc kilometrov od Zeme. Podľa NASA tak prekonali doterajší rekord vo vzdialenosti, ktorú ľudská posádka v dejinách dosiahla. Predchádzajúci rekord držala od roku 1970 dramatická misia Apollo 13.

Prečo to bola taká dôležitá misia

Artemis II bola predovšetkým testovacím letom. NASA potrebovala overiť, že loď Orion dokáže bezpečne udržať ľudskú posádku v hlbokom vesmíre mimo ochrany zemského magnetického poľa, že fungujú systémy podpory života, navigácia, komunikácia aj tepelný štít pri návrate do atmosféry vysokou rýchlosťou.

Práve tepelný štít a návrat do atmosféry patrili k najsledovanejším momentom. Orion vstupuje do atmosféry rýchlosťou výrazne vyššou než lode vracajúce sa z obežnej dráhy Zeme, pričom povrch štítu znáša teploty rádovo v tisícoch stupňov Celzia. Úspešné pristátie v Tichom oceáne tak bolo potvrdením, že loď je pripravená na náročnejšie misie.

Čo bude nasledovať

Artemis II bola krokom k ambicióznejšiemu cieľu, ktorým je opätovné pristátie ľudí na Mesiaci. Ďalšou misiou v poradí je Artemis III, ktorej posádku NASA predstavila v júni 2026. Tá však podľa upraveného letového plánu nebude pristávať na Mesiaci, ale má ako pilotovaná misia na nízkej obežnej dráhe Zeme nacvičiť stretnutie a spojenie lode Orion s testovacími pristávacími modulmi komerčných partnerov. Samotný návrat ľudí na mesačný povrch má priniesť až nasledujúca misia Artemis IV. Presné termíny sa pritom môžu posúvať, preto ich treba brať ako orientačné, nie ako definitívne potvrdené.

V ďalších fázach programu Artemis počíta NASA spolu s medzinárodnými a komerčnými partnermi s budovaním trvalejšej prítomnosti v okolí Mesiaca aj na jeho povrchu. Mesiac má slúžiť ako akési cvičisko a odrazový mostík pre vzdialenejší cieľ, ktorým sú výpravy s posádkou na Mars.

Misia Artemis II tak po viac než päťdesiatich rokoch znova ukázala, že ľudia dokážu vycestovať až k Mesiacu a bezpečne sa vrátiť. Či sa podarí naplniť aj nasledujúci, oveľa náročnejší cieľ, teda návrat človeka na mesačný povrch, ukážu až najbližšie roky.

Zdroje: NASA (nasa.gov, oficiálne stránky misie Artemis II a tlačové správy), Kanadská vesmírna agentúra (CSA), Britannica. Spracovala redakcia.