Tlak v pneumatikách v lete: prečo naň netreba zabúdať

Pneumatiky sú jediným miestom, kde sa auto dotýka cesty. Plocha každej z nich, ktorá v danom okamihu prilieha k vozovke, je pritom prekvapivo malá – spravidla rádovo niekoľko desiatok centimetrov štvorcových. Práve cez tieto styčné plôšky sa prenáša zrýchľovanie, brzdenie aj zatáčanie. Aby fungovali tak, ako majú, potrebujú správny tlak vzduchu.

Tlak v pneumatikách pritom nie je niečo, čo nastavíte raz a zabudnete naň. Vzduch z plášťa pomaly uniká aj cez úplne zdravú pneumatiku a tlak sa mení aj s teplotou okolia. V lete sa k tomu pridávajú vysoké teploty asfaltu, dlhé presuny na dovolenku a často aj plne naložené auto.

Dobrá správa je, že kontrola tlaku patrí k najjednoduchším a najlacnejším úkonom, ktoré pre svoje auto môžete urobiť. Stačí na to pár minút raz za mesiac a pred dlhšou cestou. V nasledujúcich riadkoch si zhrnieme, prečo na tom záleží, kde nájdete odporúčané hodnoty a na čo si dať v lete pozor.

Prečo na správnom tlaku záleží

Nesprávne nahustená pneumatika sa rýchlejšie a nerovnomerne opotrebúva. Pri podhustení sa viac obrusujú okraje dezénu, pri prehustení zasa stredová časť. V oboch prípadoch to skracuje životnosť plášťa a zhoršuje záber. Podhustené pneumatiky majú navyše väčší valivý odpor, takže auto spotrebuje viac paliva – ide o jeden z mála prípadov, kde úspora na bezpečnosti zároveň zvyšuje náklady.

Tlak ovplyvňuje aj to, ako auto reaguje na volant a ako dlho mu trvá zastaviť. Pri nesprávnom tlaku býva ovládateľnosť horšia a brzdná dráha sa môže predĺžiť, najmä na mokrej vozovke. Podhustená pneumatika sa pri rýchlejšej jazde viac prehrieva a deformuje, čo zvyšuje riziko jej poškodenia až roztrhnutia – a to je v lete pri horúcom asfalte obzvlášť dôležité.

Kde nájdete odporúčaný tlak

Odporúčané hodnoty určuje výrobca vozidla, nie pneumatík. Najčastejšie ich nájdete na nálepke na ráme dverí vodiča (po otvorení dverí), niekedy aj pri viečku palivovej nádrže alebo na vnútornej strane veka schránky pred spolujazdcom. Rovnaké údaje obsahuje aj návod na obsluhu vozidla.

Na nálepke býva spravidla uvedených viacero hodnôt – iný tlak pre bežnú jazdu a iný (vyšší) pre plne naložené auto, prípadne osobitne pre prednú a zadnú nápravu. Niekedy sa líši aj podľa rozmeru pneumatiky. Vždy sa preto riaďte hodnotami pre vaše konkrétne auto a aktuálne naloženie, nie tým, čo „pasovalo“ na predchádzajúce vozidlo.

Ako a kedy kontrolovať

Tlak sa meria takzvane „za studena“, teda na pneumatikách, ktoré pred meraním stáli alebo prešli len krátku vzdialenosť. Počas jazdy sa pneumatika zahreje a tlak v nej stúpne, takže meranie na horúcej pneumatike ukáže vyššiu hodnotu a mohlo by vás zviesť k podhusteniu. Ak meriate na čerpacej stanici, kam ste práve dlhšie šli, počítajte s tým, že hodnota bude o niečo vyššia.

Odborníci spravidla odporúčajú kontrolovať tlak aspoň raz mesačne a vždy pred dlhšou cestou. Nezabudnite ani na rezervu, ak ju vozidlo má – práve tá býva mesiace bez povšimnutia a v kritickej chvíli môže byť takmer prázdna. Mnohé novšie autá majú systém kontroly tlaku (TPMS), ktorý vás upozorní na výrazný pokles, no nenahrádza pravidelné manuálne meranie.

Letné horúčavy a naložené auto

Leto kladie na pneumatiky vyššie nároky. Horúci asfalt a dlhé jazdy po diaľnici pneumatiku výrazne zahrievajú a podhustený plášť sa prehrieva ešte rýchlejšie. Keď k tomu pripočítate plne obsadené auto so strešným nosičom a kufrom plným batožiny, zaťaženie pneumatík je vysoké – a práve preto výrobcovia uvádzajú zvýšený tlak pre naložené vozidlo.

Pred dovolenkovou cestou sa preto oplatí tlak nielen skontrolovať, ale aj prispôsobiť plánovanému nákladu. Pár desatín baru navyše podľa odporúčania výrobcu pomôže udržať pneumatiku v správnom tvare, znížiť jej prehrievanie a zlepšiť stabilitu auta s ťažkou batožinou.

Hĺbka dezénu, vek a čím sa dá nahradiť rezerva

Tlak nie je jediná vec, ktorú treba sledovať. Dôležitá je aj hĺbka dezénu – zákonné minimum pre letné pneumatiky je na Slovensku spravidla 1,6 mm, no mnohí odborníci odporúčajú meniť ich skôr, pretože s plytším dezénom rýchlo klesá schopnosť odvádzať vodu a rastie riziko aquaplaningu. Pozerajte sa aj na vek a stav: gumová zmes časom starne, tvrdne a praská, aj keď pneumatika najazdila málo kilometrov. Dátum výroby býva vyznačený na boku plášťa (kód DOT s týždňom a rokom).

Mnoho nových áut už nemá plnohodnotnú rezervu, ale len lepiacu (defektnú) súpravu s tmelom a malým kompresorom. Tá dokáže dočasne utesniť menší prepich behúňa, no nepomôže pri poškodení boku či väčšej trhline. Ak na rezervu spoliehate, overte si, čo presne máte v aute, a uistite sa, že kompresor funguje a tmel nie je po dátume spotreby.

Kontrola tlaku, dezénu a stavu pneumatík nestojí takmer nič a zaberie pár minút. V lete, keď autom často mierite na dlhšie cesty s plným nákladom, sa táto drobná rutina vyplatí asi najviac – odmenou je nižšia spotreba, dlhšia životnosť pneumatík a najmä pokojnejšia a bezpečnejšia jazda.

Zdroje: návod na obsluhu vozidla a odporúčania výrobcov áut; Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 134/2018 Z. z. (technické podmienky prevádzky vozidiel, minimálna hĺbka dezénu); ETRMA (European Tyre & Rubber Manufacturers‘ Association); odborné motoristické médiá a autokluby (napr. ADAC). Spracovala redakcia.