Transparentnosť PS naráža na limity: Po Pekárovi prichádza kauza Korčok
Progresívne Slovensko (PS) už dlhodobo prezentuje transparentnosť ako jednu zo svojich hlavných hodnôt. Práve na tejto téme si strana buduje svoj obraz moderného a otvoreného politického subjektu. Napriek tomu sa hnutie v posledných mesiacoch opakovane dostáva do situácií, ktoré jeho vlastné princípy spochybňujú. Po kontroverzii okolo sponzora Martina Pekára teraz čelí ďalšej vlne kritiky, tentoraz súvisiacej s finančnými tokmi smerujúcimi k rodinným príslušníkom vlastných funkcionárov.
Podľa dostupných informácií putovali desiatky tisíc eur zo straníckeho účtu do spoločnosti, ktorá patrí manželke podpredsedu PS Ivana Korčoka. Tieto platby vyvolali otázky o tom, či hnutie dostatočne dbá na vlastné pravidlá a či sú jeho vnútorné kontrolné mechanizmy skutočne funkčné. Hoci PS oficiálne deklaruje, že koná v súlade so zákonom, samotná skutočnosť, že sa takéto transakcie objavili, vrhá tieň na dôveryhodnosť celej strany.
Vedenie PS sa k veci postavilo obranným spôsobom. Predstavitelia hnutia odmietajú akékoľvek porušenie legislatívy, no zároveň pripúšťajú, že v systéme existujú medzery. „Uvedomujeme si, že kontrolné procesy neboli dostatočne nastavené, a preto pristúpime k ich zmene,“ uvádza sa v stanovisku strany. Toto priznanie však prichádza až po tom, čo sa informácie dostali na verejnosť, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či by k náprave došlo bez tlaku médií a verejnosti.
Kauza Pekár ako predzvesť problému
Nie je to prvýkrát, čo sa Progresívne Slovensko musí vyrovnávať s otázkami okolo financií. Už pred niekoľkými mesiacmi rezonovala kauza spojená s podnikateľom Martinom Pekárom, ktorý stranu podporoval. Vtedy sa hnutiu podarilo situáciu relatívne rýchlo upokojiť, no teraz sa zdá, že problém je hlbší. Kritici poukazujú na to, že ak strana deklaruje transparentnosť ako svoju nosnú tému, mala by byť schopná predísť takýmto situáciám skôr, než sa dostanú na verejnosť.
Analytici upozorňujú, že opakované kauzy tohto typu môžu poškodiť nielen dôveru voličov, ale aj celkový obraz PS ako reformnej sily. Ak sa strana, ktorá kritizuje iných za netransparentné praktiky, sama dostáva do podobných škandálov, stráca morálny nárok na svoju kritiku. Navyše, priznanie nedostatkov v kontrolných procesoch naznačuje, že problém nemusí byť len v jednotlivcoch, ale v systémovom nastavení fungovania strany.
Progresívne Slovensko tak stojí pred dôležitou skúškou. Bude musieť preukázať, že jeho sľuby o transparentnosti nie sú len prázdne frázy, ale že je schopné ich napĺňať v praxi. Zmena vnútorných pravidiel, ktorú strana avizuje, bude prvým krokom, no rozhodujúce bude, či sa takéto prípady v budúcnosti zopakujú. Verejnosť bude pozorne sledovať, či sa PS poučí z vlastných chýb, alebo či sa stane ďalším príkladom politického subjektu, ktorý podľahol vlastným slabostiam.
