1. Úvod do problematiky transakčnej dane

Transakčná daň predstavuje formu zdanenia finančných operácií, ktoré sa uskutočňujú medzi subjektmi. V širšom kontexte môže tento pojem zahŕňať rôzne typy daní zameraných na ekonomické výmeny a prevody hodnôt.¹ Na Slovensku sa v súčasnosti pod pojmom transakčná daň primárne rozumie daň z finančných transakcií (DFT), ktorá bola zavedená s cieľom posilniť príjmy štátneho rozpočtu.² Hoci termín transakčná daň môže byť všeobecný, v slovenskom kontexte sa špecificky vzťahuje na túto novozavedenú daň z finančných transakcií.

Existuje viacero typov transakčných daní, z ktorých najvýznamnejšie sú daň z finančných transakcií (FTT) a daň z prevodu nehnuteľností. Daň z finančných transakcií sa zameriava na zdaňovanie finančných operácií, ako sú prevody peňažných prostriedkov, výbery hotovosti z účtov a používanie platobných kariet.³ Na Slovensku je práve tento typ dane, známy ako DFT, aktuálne v platnosti. Druhým významným typom je daň z prevodu nehnuteľností, ktorá sa týka zdanenia zmeny vlastníctva pri predaji alebo inom prevode nehnuteľností.⁵ Hoci sa o nej používateľ v otázke tiež zmienil, v súčasnosti sa diskusia na Slovensku sústreďuje najmä na daň z finančných transakcií. Okrem týchto dvoch typov existujú aj iné formy transakčných daní, ako napríklad daň z obratu, ktorá bola spomenutá v kontexte skúseností iných krajín.⁷ Rôzne krajiny implementovali odlišné modely transakčných daní, čo poukazuje na rozmanitosť prístupov k zdaňovaniu ekonomických aktivít.

Typ transakčnej dane	Definícia	Aktívna/Pod diskusiu na Slovensku
Daň z finančných transakcií (FTT)	Zdaňuje finančné operácie ako prevody, výbery hotovosti, použitie platobných kariet a preúčtované náklady.	Aktívna (od 1. apríla 2025)
Daň z prevodu nehnuteľností	Zdaňuje zmenu vlastníctva nehnuteľností. V súčasnosti na Slovensku existuje forma dane z príjmu z predaja nehnuteľností, ale nie samostatná daň z prevodu.	Nie aktívna ako samostatná daň
Daň z obratu	Daň uvalená na celkový objem predaja tovarov a služieb.	Nie aktívna

2. Transakčná daň na Slovensku: Súčasný stav a historický vývoj

Áno, transakčná daň v podobe dane z finančných transakcií (DFT) v súčasnosti na Slovensku existuje. Bola zavedená zákonom s účinnosťou od 1. apríla 2025.² Prvé zdaňovacie obdobie tejto dane sa začalo v apríli roku 2025.¹⁰

Hlavné charakteristiky aktuálne platnej dane z finančných transakcií sú nasledovné. Daň sa vzťahuje na podnikateľské subjekty, konkrétne na fyzické osoby – podnikateľov (živnostníkov a iné osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť), právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb.² Je však dôležité poznamenať, že presná definícia pojmu „podnikateľ“ v zákone chýba, čo môže v praxi spôsobovať nejasnosti, napríklad v prípade znalcov, advokátov či prekladateľov.² Daň sa môže týkať aj zahraničných subjektov, ak majú bankový účet na Slovensku alebo ak vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky.¹⁰

Existuje však množstvo výnimiek, na ktoré sa táto daň nevzťahuje. Medzi ne patria nepodnikateľské subjekty, ako sú bežní občania (fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi), štátne organizácie a orgány verejnej správy, samosprávy a mnohé neziskové organizácie, občianske združenia a nadácie.² Okrem toho sú od dane oslobodené platby do štátneho rozpočtu, platby realizované platobnou kartou (s výnimkou ročného poplatku), platby smerujúce do druhého a tretieho dôchodkového piliera, prevody peňažných prostriedkov medzi vlastnými účtami vedenými v tej istej banke a transakcie spojené s obchodovaním s cennými papiermi a finančnými nástrojmi.⁹ Rozsah týchto výnimiek naznačuje, že cieľom dane je primárne zdaňovať podnikateľské finančné toky, nie všetky finančné pohyby.

Sadzby dane sú diferencované podľa typu transakcie. Pre bezhotovostné prevody z podnikateľského účtu je sadzba stanovená na 0,4 % z objemu transakcie, pričom maximálna výška dane na jednu transakciu je 40 EUR.³ Pri výberoch hotovosti z podnikateľského účtu, či už z bankomatu alebo na pobočke banky, je sadzba vyššia a predstavuje 0,8 % z vyberanej sumy bez stanoveného horného limitu.³ Použitie debetnej platobnej karty vydanej k podnikateľskému účtu je spoplatnené fixnou ročnou sumou 2 EUR za každú kartu, ktorá bola v danom roku aspoň raz použitá.³ V prípade preúčtovaných nákladov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou vykonávanou na Slovensku je sadzba 0,4 % z preúčtovanej sumy, s maximálnou výškou 40 EUR za transakciu, ak je daňovník schopný preukázať jednotlivé preúčtované náklady.¹³ Rozdielne sadzby naznačujú snahu štátu ovplyvniť platobné správanie podnikateľov, napríklad zvýhodnením bezhotovostných platieb s horným limitom a menej výhodným zdaňovaním výberov hotovosti bez limitu.

Základnou podmienkou pre platenie dane z finančných transakcií je povinnosť podnikateľov (fyzických aj právnických osôb) zriadiť si takzvaný transakčný účet pre všetky finančné operácie súvisiace s ich podnikaním, a to najneskôr do 31. marca 2025.² Táto povinnosť má zabezpečiť, aby banky a poskytovatelia platobných služieb vedeli identifikovať transakcie podliehajúce dani. Platiteľom dane je primárne banka alebo iný poskytovateľ platobných služieb, ktorý automaticky zráža a odvádza daň štátu.³ V niektorých špecifických prípadoch, napríklad pri platbách zo zahraničných účtov, je povinnosť vypočítať a odviesť daň priamo na daňovníkovi.¹⁰

V minulosti sa na Slovensku o zavedení transakčnej dane diskutovalo v kontexte snahy o konsolidáciu verejných financií. Návrh zákona bol schválený vládou v októbri 2024 a následne prešiel legislatívnym procesom v parlamente, pričom bol aj novelizovaný.⁴ Je dôležité spomenúť, že zavedenie tejto dane vyvolalo značnú diskusiu a nesúhlas zo strany opozície, podnikateľských združení a mnohých odborníkov, ktorí poukazovali na potenciálne negatívne dopady na podnikateľské prostredie a celkovú ekonomiku.¹⁶ Podobné diskusie o zavedení dane z finančných transakcií prebiehali aj na úrovni Európskej únie už od roku 2012, avšak na celoeurópskej úrovni sa tento návrh doteraz nezrealizoval.⁷ Fakt, že zavedenie dane na Slovensku sprevádzala silná opozícia, naznačuje existujúce obavy z jej možných negatívnych dôsledkov.

3. Argumenty za zavedenie transakčnej dane na Slovensku

Hlavným argumentom pre zavedenie transakčnej dane na Slovensku je posilnenie príjmov štátneho rozpočtu a snaha o konsolidáciu verejných financií.² Vláda odhadovala, že táto daň by mohla do štátnej pokladnice priniesť stovky miliónov eur, čo by pomohlo znížiť rozpočtový deficit a zabezpečiť prostriedky na financovanie verejných služieb.⁷ Zavedenie dane z finančných transakcií sa prezentuje ako jedno z opatrení, ktoré by mali prispieť k celkovej stabilizácii hospodárenia štátu a eliminácii negatívnych vplyvov na jeho finančnú situáciu.¹³

Z hľadiska sociálnych aspektov sa argumentácia v prospech tejto konkrétnej dane z finančných transakcií v dostupných zdrojoch priamo nevyskytuje. V širšom kontexte by sa dalo uvažovať o tom, že zdaňovanie finančných transakcií môže nepriamo prispieť k prerozdeleniu nadmerných ziskov finančných inštitúcií, hoci tento argument je silnejšie spojený s konceptom bankovej dane.¹⁹ Je však potrebné poznamenať, že priama sociálna výhoda tejto konkrétnej transakčnej dane nie je z dostupných informácií jednoznačná.

Z administratívneho hľadiska sa poukazuje na to, že primárnu zodpovednosť za výpočet a odvod dane majú banky a poskytovatelia platobných služieb.³ Tento mechanizmus by teoreticky mal zjednodušiť proces výberu dane pre štát, keďže využíva existujúcu finančnú infraštruktúru. Niektoré zdroje naznačujú, že zavedenie jednotnej dane z finančných transakcií by mohlo prispieť k zjednodušeniu daňového systému ²⁰, hoci tento názor je v rozpore s kritikou, ktorá poukazuje na zložitosť a nejasnosti spojené s implementáciou dane.

4. Argumenty proti zavedeniu transakčnej dane na Slovensku

Proti zavedeniu transakčnej dane na Slovensku zaznieva množstvo ekonomických argumentov. Predovšetkým sa tvrdí, že táto daň oslabuje celkovú ekonomickú výkonnosť krajiny a priamo trestá ekonomickú aktivitu a úspešnosť firiem.¹⁶ Existujú prepočty, podľa ktorých by zavedenie transakčnej dane mohlo v horizonte pätnástich rokov viesť k poklesu HDP Slovenska až o 2 % a strate približne 8-tisíc pracovných miest.¹⁶ Daň z transakcií zaťažuje výnosnosť investícií a podnikania, čo môže spôsobiť nižšiu ziskovosť a produktivitu podnikov.¹⁶ Zavedenie takejto dane môže zároveň znížiť atraktivitu Slovenska pre zahraničných investorov, ktorí by mohli hľadať krajiny s priaznivejším podnikateľským prostredím.¹⁶

Ďalším významným ekonomickým argumentom proti zavedeniu transakčnej dane je obava z nárastu cien tovarov a služieb, teda z inflácie.⁴ Podnikatelia budú pravdepodobne nútení premietnuť zvýšené náklady spojené s daňou do cien svojich produktov, čo v konečnom dôsledku pocítia bežní spotrebitelia.⁴ Transakčná daň tiež znevýhodňuje slovenské firmy v porovnaní so zahraničnou konkurenciou, ktorá v mnohých prípadoch podobnou daňou zaťažená nie je.¹³ Existuje aj riziko, že zavedenie dane povedie k nárastu šedej ekonomiky, keďže podnikatelia sa budú snažiť vyhnúť plateniu dane napríklad zvýšením objemu hotovostných transakcií, ktoré sú zdaňované vyššou sadzbou pri výbere.⁸ Negatívny dopad môže mať daň aj na nízko ziskových alebo stratových podnikateľov, pre ktorých predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.¹³ V konečnom dôsledku môže viesť až k zatváraniu menších prevádzok, pre ktoré môže byť dodatočné daňové zaťaženie neúnosné.¹³

Z hľadiska sociálnych aspektov sa poukazuje na to, že zvýšené náklady firiem sa pravdepodobne prenesú na spotrebiteľov vo forme vyšších cien.²² Okrem toho existuje obava, že firmy, zaťažené novou daňou, budú menej ochotné zvyšovať mzdy zamestnancom, čo môže mať nepriaznivý vplyv na životnú úroveň bežných občanov.²³

Administratívne argumenty proti zavedeniu transakčnej dane sa týkajú predovšetkým nedostatku dôkladných analýz a prípravy pred jej zavedením. Kritizuje sa absencia dopadových štúdií na slovenské ekonomické podmienky a netransparentný legislatívny proces, ktorý neumožnil dostatočnú odbornú diskusiu a spätnú väzbu od dotknutých subjektov.⁷ Podnikatelia sa obávajú zvýšenej administratívnej záťaže spojenej so zriadením a vedením transakčného účtu a s evidenciou transakcií.² Nejasnosti v definíciách, ako napríklad definícia podnikateľa alebo preúčtovaných nákladov, vedú k právnej neistote a môžu spôsobovať problémy pri aplikácii zákona.² Odborníci poukazujú na možné aplikačné problémy a potrebu ďalšej novelizácie legislatívy, čo svedčí o nepremyslenosti pôvodného návrhu.²⁴ V neposlednom rade sa očakáva, že administratívne náklady spojené s výberom dane pre banky a poskytovateľov platobných služieb sa môžu preniesť na klientov vo forme zvýšených poplatkov za bankové služby.²³

5. Skúsenosti iných krajín s transakčnými daňami

Skúsenosti iných krajín s transakčnými daňami sú rôznorodé. Jedným z relevantných príkladov je Maďarsko, ktoré zaviedlo daň na bežné platobné transakcie, často označovanú ako debetná banková daň.⁷ Slovenská verzia dane z finančných transakcií sa v mnohom podobá maďarskému modelu.⁸ Okrem Maďarska majú skúsenosti s plošným zavedením transakčnej dane aj niektoré rozvojové krajiny Latinskej Ameriky.⁷ V kontexte Európskej únie sa od roku 2012 diskutovalo o zavedení dane z finančných transakcií (FTT) na úrovni viacerých členských štátov, avšak k jej realizácii doteraz nedošlo.⁷ Venezuela je tiež uvádzaná ako krajina, ktorá má zavedenú daň z finančných transakcií.²⁵ Obmedzený počet príkladov, najmä v rámci eurozóny, naznačuje, že tento typ široko založenej transakčnej dane nie je bežnou politikou v rozvinutých ekonomikách.

Dopady transakčných daní v iných krajinách poukazujú na niektoré spoločné trendy. V Maďarsku aj v krajinách Latinskej Ameriky bol zaznamenaný nárast objemu hotovosti v ekonomike, čo je reakciou na snahu daňovníkov optimalizovať svoje daňové povinnosti a vyhnúť sa tak poplatkom spojeným s bezhotovostnými transakciami.⁷ V Maďarsku daň znevýhodňuje bezhotovostné transakcie uskutočňované prostredníctvom bankových prevodov na úkor platieb kartou a transakcií v hotovosti.⁸ V niektorých krajinách Latinskej Ameriky sa okrem zvýšeného používania hotovosti začali v obchodnom styku objavovať aj takzvané kvázi peniaze, ktoré predstavovali alternatívne formy platidiel nezaťažených daňou.⁸ Skúsenosti z Maďarska tiež ukazujú, že banky môžu reagovať na zvýšené náklady spojené so správou a odvodom dane tým, že kompenzujú tieto náklady zvýšením poplatkov pre svojich klientov.²³ Tieto medzinárodné skúsenosti poskytujú cenné poznatky o možných dôsledkoch zavedenia podobnej dane aj na Slovensku.

Krajina	Typ transakčnej dane	Daňový základ	Sadzby	Pozorované dopady
Maďarsko	Debetná banková daň	Bežné platobné transakcie	Rôzne sadzby pre rôzne typy transakcií	Nárast hotovosti v ekonomike, znevýhodnenie bezhotovostných prevodov, možné zvýšenie bankových poplatkov
Latinská Amerika (niektoré krajiny)	Plošná transakčná daň	Bežné platobné transakcie	Rôzne sadzby	Nárast hotovosti, vznik kvázi peňazí

6. Potenciálny vplyv transakčnej dane na slovenskú ekonomiku

Zavedenie dane z finančných transakcií môže mať rôznorodý vplyv na rôzne sektory slovenskej ekonomiky. Na finančnom trhu sa očakáva potenciálne zníženie aktivity na kapitálovom trhu, keďže pre firmy môže byť menej atraktívne získavať kapitál prostredníctvom emisie akcií a dlhopisov kvôli zvýšeným nákladom na finančné operácie.²⁶ Daň môže zaťažiť výnosnosť investícií a podnikania, čo v konečnom dôsledku môže viesť k zníženiu ziskovosti a produktivity podnikov.¹⁶

Na trh s nehnuteľnosťami priamy vplyv dane z finančných transakcií nie je z dostupných zdrojov jednoznačný. Je však pravdepodobné, že konsolidačné opatrenia vlády, ktorých súčasťou je aj transakčná daň, spolu s prípadným zvýšením DPH a dane z príjmu právnických osôb, môžu viesť k nárastu cien nehnuteľností, najmä novostavieb.²⁷ Zvýšené náklady pre developérov a firmy pôsobiace v sektore nehnuteľností, vyplývajúce z transakčnej dane na ich finančné operácie, sa môžu premietnuť do vyšších cien pre kupujúcich. Zároveň sa očakáva, že trh s nehnuteľnosťami by sa mohol spomaliť a doba predaja nehnuteľností sa môže predĺžiť.²⁸

Bežných občanov by sa daň z finančných transakcií priamo nemala týkať, pokiaľ nie sú podnikateľmi.²⁹ Avšak je vysoko pravdepodobné, že pocítia nepriamy vplyv tejto dane prostredníctvom zvýšených cien tovarov a služieb, keďže podnikatelia budú pravdepodobne prenášať svoje zvýšené náklady na spotrebiteľov.⁴ Okrem toho sa môže stať, že firmy budú menej ochotné zvyšovať mzdy zamestnancom, aby kompenzovali dodatočné náklady spojené s daňou.²³ V neposlednom rade sa môže zvýšiť aj výška poplatkov za bankové služby, keďže banky si budú chcieť kompenzovať náklady na správu a odvod novej dane.²³

7. Názory expertov a politikov na tému transakčnej dane

Názory slovenských ekonómov na zavedenie transakčnej dane sú rôznorodé. Niektorí hodnotia rozpočet, ktorý s ňou počíta, ako realistický v snahe znížiť deficit verejných financií, avšak kritizujú nedostatočné šetrenie na strane výdavkov.³¹ Iní ekonómovia varujú, že zvyšovanie daní nemôže byť neobmedzené a že transakčná daň spolu s vyššou DPH môžu mať negatívne dopady na ekonomiku.³¹ Opozičné strany považujú daň z finančných transakcií za najhoršie konsolidačné opatrenie, ktoré bude dusiť ekonomiku a prispeje k vysokej inflácii.²⁵ Poukazujú na to, že táto daň sa podobá dani z obratu z 90. rokov, ktorá mala negatívne dôsledky.²⁵

Slovenská komora daňových poradcov a ďalší daňoví experti upozorňujú na vážne nedostatky v zákone o transakčnej dani a na nejasnosti v kľúčových definíciách, ako je definícia podnikateľa alebo preúčtovaného nákladu.¹¹ Obávajú sa aplikačných problémov v praxi a poukazujú na potrebu ďalšej novelizácie zákona.²⁴ Experti tiež zdôrazňujú zvýšenú administratívnu záťaž, ktorú táto daň prinesie podnikateľom, najmä v súvislosti s povinnosťou zriadiť si transakčný účet.²

Politické strany a ich predstavitelia zaujímajú k transakčnej dani rôzne stanoviská. Vládna koalícia (Smer, Hlas, SNS) presadila zavedenie dane s cieľom konsolidácie verejných financií.¹⁷ Opozičné strany (PS, SaS, KDH, Demokrati) ostro kritizujú túto daň, považujú ju za škodlivú pre podnikateľov a celkovú ekonomiku a opakovane navrhujú jej zrušenie.¹³ Zaujímavé je, že aj v rámci vládnej koalície existujú rozpory a tlak na prehodnotenie alebo zrušenie dane, najmä zo strany SNS.³⁵ Diskutuje sa aj o možných výnimkách z dane pre špecifické sektory, ako sú sociálne podniky a zdravotníctvo.³⁷ Celkovo je téma transakčnej dane na Slovensku silne politizovaná a názory na ňu sa výrazne líšia.

8. Legislatívne aspekty zavedenia novej dane na Slovensku

Zavedenie novej dane na Slovensku, akou je daň z finančných transakcií, si vyžadovalo schválenie zákona v Národnej rade Slovenskej republiky (zákon č. 279/2024 Z. z.).⁴ Tento zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, čo vyvolalo kritiku zo strany opozície a odborníkov, ktorí poukazovali na nedostatočný priestor na diskusiu a posúdenie všetkých potenciálnych dôsledkov.¹⁶ Od jeho prijatia už došlo k niekoľkým legislatívnym zmenám a novelám, ktoré upravujú pôvodné znenie zákona, čo svedčí o potrebe reagovať na nejasnosti a problémy, ktoré sa objavili v praxi.⁴ Jednou z hlavných legislatívnych prekážok sa ukázali byť nejasné definície niektorých kľúčových pojmov v zákone, ako napríklad definícia podnikateľa alebo preúčtovaných nákladov, čo vedie k problémom pri interpretácii a aplikácii zákona.² V budúcnosti by mohlo dôjsť k ďalším legislatívnym úpravám s cieľom spresniť tieto definície a odstrániť aplikačné problémy. V kontexte zdaňovania finančných inštitúcií je tiež potrebné spomenúť, že programové vyhlásenie vlády obsahuje aj zámer zaviesť bankovú daň, čo by predstavovalo ďalší legislatívny krok v tejto oblasti.¹⁹ Rýchly legislatívny proces a následné úpravy zákona o transakčnej dani poukazujú na dynamickú a potenciálne nestabilnú situáciu v tejto oblasti.

9. Záver: Komplexný pohľad na transakčnú daň a jej potenciál na Slovensku

Zavedenie transakčnej dane na Slovensku v podobe dane z finančných transakcií predstavuje komplexnú problematiku s potenciálnymi rozsiahlymi dopadmi na ekonomiku, podnikateľské prostredie a v konečnom dôsledku aj na bežných občanov. Analýza dostupných informácií ukazuje, že hoci hlavným cieľom zavedenia dane bolo posilnenie štátneho rozpočtu, existuje množstvo vážnych obáv ohľadom jej negatívnych ekonomických dôsledkov, ako sú pokles HDP, strata pracovných miest, znížená konkurencieschopnosť a potenciál pre rast inflácie. Sociálne dopady sa môžu prejaviť v zvýšených cenách a možnom spomalení rastu miezd. Administratívne aspekty sú sporné, pričom na jednej strane sa poukazuje na jednoduchší výber dane cez banky, na druhej strane na nejasnosti v zákone a zvýšenú byrokraciu pre podnikateľov.

Skúsenosti iných krajín, najmä Maďarska, naznačujú, že zavedenie transakčnej dane môže viesť k nežiaducim javom, ako je nárast hotovostných transakcií a prenášanie nákladov na klientov bánk. Potenciálny vplyv na slovenský finančný trh zahŕňa riziko zníženia investičnej aktivity. Hoci bežní občania by nemali byť daňou priamo dotknutí, je pravdepodobné, že pocítia jej nepriaznivé dôsledky cez vyššie ceny.

Názory expertov a politikov na transakčnú daň sú polarizované. Ekonómovia vyjadrujú obavy z jej negatívnych makroekonomických dopadov. Daňoví experti poukazujú na legislatívne nedostatky a praktické problémy s implementáciou. Politická scéna je rozdelená medzi vládnu koalíciu, ktorá daň presadila, a opozíciu, ktorá volá po jej zrušení. Aj v rámci koalície existujú rozpory.

Legislatívny proces zavedenia dane bol rýchly a sprevádzaný kritikou, čo viedlo k nejasnostiam a potrebe následných noviel. Budúcnosť transakčnej dane na Slovensku je neistá a je možné, že pod tlakom kritiky a reálnych ekonomických dopadov dôjde k jej ďalším úpravám alebo dokonca k zrušeniu. Celkovo možno konštatovať, že zavedenie transakčnej dane na Slovensku prináša viacero rizík ako jednoznačných prínosov a jej efektívnosť pri dosahovaní cieľa konsolidácie verejných financií je otázna.