Tóth nepríde na súd

Podľa medializovaných informácií by som mal dnes svedčiť pred senátom Špecializovaného trestného súdu v prípadne známom ako podvodné zmenky televízie Markíza. Neviem, či sú publikované informácie správne, pretože v dôsledku zlej bezpečnostnej situácie sa ukrývam na utajenom mieste, a preto mi prípadné predvolanie nemohlo byť doručené. Ak som bol naozaj súdom predvolaný, touto netradičnou cestou sa za neúčasť ospravedlňujem senátu, predstaviteľom obžaloby i obhajoby a na vysvetlenie pripájam nasledovné stanovisko.

Vyzradenie identity utajovaného svedka

Ani nie mesiac po mojej prvej výpovedi v procesnom postavení utajovaného svedka v trestnej veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola vyzradená moja identita. Primárnym spolupáchateľom tohto protiprávneho konania bola bez najmenších pochybností novinárka Monika Tódová. Iniciátori, teda hlavní páchatelia vyzradenia mojej identity, ostali neznámi, a to aj v dôsledku nečinnosti, respektíve nedôslednosti orgánov činných v trestnom konaní. Monika Tódová mala byť hneď začerstva predvolaná na výsluch, mali jej byť odobrané pre účely znaleckého skúmania prostriedky komunikačnej a informačnej techniky a v prípade odmietnutia identifikácie zdroja úniku informácie o identite utajovaného svedka mala byť trestne stíhaná pre marenie spravodlivosti.

Nič z toho sa nestalo. Neobstojí výhovorka, že je potrebné rešpektovať slobodu tlače, pretože tá nemá nič spoločné s ohrozovaním zdravia a života utajovaného svedka v prípade závažnej násilnej trestnej činnosti.

Po viacerých incidentoch, súvisiacich so zverejnením mojej identity ako utajovaného svedka, sa ma predstavitelia Policajného zboru pýtali, či chcem byť spolu s našou rodinou zaradený do programu ochrany svedkov. Ako môžem dôverovať štátu, že je spôsobilý zabezpečiť moju ochranu, keď nedokázal zabrániť vyzradeniu mojej identity? Z týchto a ďalších dôvodov som nepresvedčivú ponuku na zaradenie do programu ochrany svedkov odmietol.

SIS v pätách

Veľmi krátko po tom, ako som prvýkrát vypovedal v procesnom postavení utajovaného svedka v trestnej veci vraždy novinára a jeho snúbenice, na podnet civila s kriminálnou povesťou Petra Košča vydal riaditeľ sekcie vnútornej bezpečnosti Slovenskej informačnej služby Boris Beňa nezákonný pokyn na moje spravodajské rozpracovanie. V rámci týchto aktivít boli použité viaceré formy spravodajskej činnosti vrátane informačno-technických, operatívnych a agentúrnych prostriedkov, čím boli nezákonným spôsobom získané a následne použité informácie okrem iného aj o stave môjho bankového účtu a poznatky o mojom zdravotnom stave, uchovávané v databázach Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

V procesnom postavení utajovaného svedka som poskytoval plnú súčinnosť orgánom vyšetrovania, čo predstaviteľom spravodajskej služby neostalo utajené. Napriek tomu bolo moje rozpracovanie motivované práve okolnosťou, že som vypovedal vo veci vraždy novinára, aj keď krycou legendou na vykonávanie týchto činností boli rôzne lživé odôvodnenia. Motívom rozpracovania mojej osoby nebolo poskytnúť spravodajskú podporu orgánom činným v trestnom konaní, pretože tie ju s ohľadom na moju bezvýhradnú a nezištnú spoluprácu nepotrebovali. Jediným dôvodom na vykonávanie uvedených spravodajských úkonov bolo získavanie informácií pre osobné a politické potreby úzkej skupiny osôb okolo Petra Košča a jeho komplica Vladimíra Pčolinského, sivú eminenciu strany Sme rodina. Moja svedecká výpoveď sa stala (nielen) pre uvedenú dvojicu osôb zdrojom cenných poznatkov. Využili a využívajú ich na čiernom trhu s informáciami. Rovnako naložili aj s nezákonne získanými a nezákonne zneužitými poznatkami zdokumentovanými Slovenskou informačnou službou.

Vzhľadom na to, že vďaka naivite a nezodpovednosti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka získal Peter Košč tútorstvo nad bezpečnostným analfabetom Antonom Šafárikom, riaditeľ Slovenskej informačnej služby nemal námietky proti rozhodnutiu prenasledovať nielen mňa, ale aj našu rodinu. Pre pochopenie hĺbky rozvratu, vládnuceho v spravodajskej službe prinajmenšom od roku 2016, je potrebné správne vyhodnotiť intenzitu vzťahu jej riaditeľa s Petrom Koščom. Od obskúrnej relácie na linke Peter Košč – Anton Šafárik sa totiž odvíjajú aj ďalšie nelegálne aktivity tohto štátneho orgánu, v tomto prípade zamerané na prenasledovanie mňa a našej rodiny.

Pre úplnosť uvádzam, že Peter Košč má ochotných partnerov aj v Policajnom zbore. Na jeho výslovnú žiadosť a pre jeho osobné potreby zabezpečil vo svojej pôsobnosti riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník informácie o stave môjho bankového účtu a poznatky z mojej zdravotnej dokumentácie, archivované v informačných fondoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Zneužitie partnerov z NATO

Súčasťou našej ochrany pred nezákonným zverejnením mojej identity v médiách, ako aj pred prenasledovaním zo strany Slovenskej informačnej služby sme s rodinou opustili Slovenskú republiku, na vlastné náklady a bez akejkoľvek pomoci štátu sme sa rozhodli hľadať bezpečné útočisko v zahraničí. Súčasťou bezpečnostných opatrení bola aj opakovaná zmena miesta pobytu.

V dobe pokročilých technológií a čoraz rozšírenejšej umelej inteligencie je takmer nemožné uniknúť pred elektronickým monitorovaním, a to najmä v situácii, keď som komunikoval s oficiálnymi predstaviteľmi Policajného zboru aj počas môjho pobytu v zahraničí. Vďaka tomu Peter Košč a jeho spolupáchatelia v spravodajskej službe, menovite Anton Šafárik, Boris Beňa a ďalší, vedeli o tom, kedy mám prísť zo zahraničia na Slovensko vypovedať nielen v trestnej veci vraždy novinára, ale aj v iných konaniach. Tieto príležitosti dvakrát využili na to, aby obmedzili nielen môj slobodný pohyb, ale aj moje opätovné stretnutie s rodinou. S týmto cieľom odstúpila Slovenská informačná služba iným spravodajským službám členských štátov NATO nepravdivé informácie o mojej osobe a mojej rodine. Prinajmenšom v jednom prípade riaditeľ Slovenskej informačnej služby Anton Šafárik po dohode s Petrom Koščom inštruoval svojho námestníka Tomáša Rulíška, aby o mojej osobe odstúpil nepravdivé a vykonštruované informácie liaison dôstojníkovi partnerskej spravodajskej služby členského štátu NATO.

Cieľom tohto protiprávneho a podlého aktívneho opatrenia, zameraného na moje odlúčenie od rodiny, bolo vyvolanie emocionálneho stresu a nepochybne aj zmenu kurzu v mojich svedeckých výpovediach. Jedným z motívov kriminálnej činnosti Petra Košča je totiž zarobiť na vražde Jána Kuciaka tak, že do prípadu zatiahne aj nevinné osoby a následne im bude cestou svojich kontaktov v Policajnom zbore „pomáhať“. Teda ich vydierať a vyberať výpalné.

Bez ohľadu na to, aký stres a utrpenie Koščova klika, usadená v Slovenskej informačnej službe, spôsobuje našej rodine, na túto špinavú hru nepristúpim a nebudem do vraždy novinára a jeho snúbenice či iných viac alebo menej súvisiacich prípadov zaťahovať nevinné osoby.

Opakovane zdôrazňujem, že Peter Košč a jeho komplic, riaditeľ Slovenskej informačnej služby Anton Šafárik, v záujme presadzovania nezákonných záujmov neváhali zneužiť dôveru partnerských služieb členských štátov NATO, aby vedome prenasledovali našu rodinu a poškodzovali jej ľudské a občianske práva! Naposledy sme boli na Slovensku svedkami prenasledovania občanov spravodajskou službou vlastného štátu v rokoch 1995 – 1998. Dnes obdobu týchto zhovädilostí zažívame za Antona Šafárika, bývalého zamestnanca arcibiskupského úradu v Bratislave.

Podotýkam, že moje cesty zo zahraničia na Slovensko za účelom podania svedeckých výpovedí (dovedna ich bolo približne 20) som financoval z rodinného rozpočtu. Násilné odlúčenie okrem emocionálneho stresu a strachu mojich blízkych spôsobilo našej rodine ďalšie nemalé finančné straty. Aj to majú na svedomí Peter Košč, Anton Šafárik a Boris Beňa.

List GP, PZ, NAKA

Približne pred mesiacom som adresoval generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, prezidentovi Policajného zboru a riaditeľovi NAKA Prezídia PZ list, v ktorom som uvedených funkcionárov informoval nielen o vyššie popisovaných skutočnostiach, ale aj o ďalších detailoch nezákonných aktivít Slovenskej informačnej služby a ich dôsledkoch pre mňa, našu rodinu a v konečnom dôsledku aj pre prebiehajúce trestné konania.

Zároveň som týchto funkcionárov upozornil na to, že práve vplyvom nezákonných aktivít Slovenskej informačnej služby, ale aj neschopnosti orgánov činných v trestnom konaní ochrániť identitu utajovaného svedka pred vyzradením sa ocitám v protirečivej situácii. Na jednej strane mám ako svedok vo viacerých trestných konaniach jasné zákonné povinnosti. Na strane druhej to neznamená, že som pozbavený ľudských a občianskych práv. A tieto dva princípy si protirečia. Neviem, ktorý z nich uprednostniť, no som si istý, že mám nielen voči sebe, ale aj mojej rodine povinnosť starať sa o vlastnú bezpečnosť. Aj preto sa dlhodobo ukrývam na utajovanom mieste a túto lokalitu, vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti, nemám v úmysle nikomu vyzradiť.

Medzičasom však môžu orgány činné v trestnom konaní konfrontovať tak Slovenskú informačnú službu, ako aj príslušné vládne inštitúcie členských štátov NATO s otázkami, zameranými na zistenie dôvodov a najmä obsahu spravodajských dezinformácií, na základe ktorých bol obmedzený môj slobodný pohyb a naša rodina bola vystavená podobnej úzkosti, ako keď námestník riaditeľa tajnej služby Jaroslav Svěchota vydal v októbru 1997 pokyn pracovníkom 52. oddelenia na podpálenie nášho auta. Zdôrazňujem, že v liste generálnemu prokurátorovi a dvom predstaviteľom Policajného zboru som uviedol dostatok detailov na to, aby mohli klásť kompetentným domácim i zahraničným subjektom kvalifikované otázky.

Za obrazom mediálnej reality

Integrálnou súčasťou prenasledovania je aj pôsobenie viacerých slovenských médií, predovšetkým denníkov N, SME, Aktualít, ako aj neziskovej organizácie Zastavme korupciu. Tieto entity (no nielen ony) sa systematicky a programovo podieľali na vyzradení mojej identity, keď som vystupoval v procesnom postavení utajovaného svedka. S rovnakou intenzitou a bezohľadnosťou pokračujú v brutálnej mediálnej kampani, v rámci ktorej ma vykresľujú ako zločinca, a to aj napriek tomu, že vo všetkých trestných konaniach vystupujem v procesnom postavení svedka. Nehľadiac na to, že tým účinne pomáhajú obhajobe, mediálny lynč nevzdelaných a často aj primitívnych epigónov má charakter cieleného a permanentného zásahu do občianskych a ľudských práv nielen mňa, ale sprostredkovane aj celej našej rodiny.

Médiá v rozpore so skutkovou i právnou realitou zo mňa urobili zločinca a spolupáchateľa tých najzávažnejších trestných činov. Tu nejde o prezumpciu neviny, pretože nie som z ničoho obvinený. V stávke je oveľa viac. Ide o to, že ohľadom mojej osoby vytvárajú bezohľadní mediálni manipulátori paralelnú realitu, ktorá sa stáva vplyvom jej dlhodobého a surového presadzovania súčasťou spoločenského vedomia. V podaní slovenských novinárov sa moja reálna osoba stratila za jej nereálny mediálnym obrazom.

Mediálny lynč sa začína negatívne prejavovať okrem iného aj na zhoršovaní medziľudských vzťahov, odcudzovaní sa priateľov a známych a do veľkej miery znemožňuje našej rodine ekonomicky sa uplatniť na území Slovenskej republiky. A to, prosím, všetko preto, lebo som sa rozhodol dobrovoľne a bez akýchkoľvek postranných úmyslov spolupracovať s orgánmi vyšetrovania. Novinári už dávno prestali plniť funkciu kronikárov reality, stali sa z nich hovorcovia svetskej inkvizície, a tomu zodpovedá aj ich každodenná produkcia.

Žiaľ, naša rodina nie je jedinou obeťou podobných absurdít, ale teraz nie je priestor a čas, aby som sa venoval aj ďalším obetiam mediálneho teroru a manipulovania s realitou.

V tejto súvislosti považujem mlčanie za zlyhanie predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní. Neočakávam žiadne spektakulárne vyjadrenia, no nazdávam sa, že zo strany Generálnej prokuratúry a Policajného zboru malo už dávno nahlas a jednoznačne zaznieť, že mediálne vykresľovanie mojej osoby ako zločinca na jednej strane pomáha páchateľom vraždy a ďalšej mimoriadne nebezpečnej trestnej činnosti a na strane druhej je v príkrom rozpore s realitou.

Som svedok, nie páchateľ. S políciou a prokuratúrou spolupracujem dobrovoľne, nie zo strachu. Nepotrebujem a ani nepožívam zo strany orgánov vyšetrovania žiadne úľavy, pretože som sa nedopustil nijakej trestnej činnosti a zainteresovaní ľudia v postavení orgánov činných v trestnom konaní a ich nadriadení to vedia. Napriek tomu mlčia, pretože sa boja. Epigónov a podlých manipulátorov.

Moje výpovede platia

Na záver, no nie v poslednom rade zdôrazňujem, že doteraz som spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní aj na úkor rodiny. Okrem pozostalých žiadna iná rodina na Slovensku nepriniesla toľko obetí v záujme vyšetrenia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako naša. Som odhodlaný pokračovať v usvedčovaní páchateľov vraždy a ďalších závažných trestných činov. Avšak ak chce štát, aby som si mohol plniť zákonné povinnosti svedka, musí zabezpečiť, aby mňa a našu rodinu neprenasledoval orgán toho istého štátu. V tomto smere je nevyhnutné, aby ruku k dielu priložili aj príslušní ústavní činitelia, zodpovední za riadenie Slovenskej informačnej služby a menovanie jej najvyšších funkcionárov. A tiež je nevyhnutné, aby predstavitelia orgánov vyšetrovania prehovorili na moju ochranu a obranu vtedy, keď je to potrebné. Tieto príležitosti už viackrát premrhali.

Viem, že viacerí novinári a poniektorí obhajcovia budú moje slová prekrúcať a interpretovať v rozpore s realitou. Aj preto zdôrazňujem, že platia všetky moje svedecké výpovede, inkriminujúce podozrivých či už v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, v kauze zmeniek televízie Markíza alebo v iný trestných konaniach.

Naďalej trvám na tom, že Mariana Kočnera považujem za objednávateľa vraždy Jána Kuciaka a Alenu Zsuzsovú za jeho spolupáchateľku. Naďalej trvám na tom, že Marianovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi pomohol vyrobiť antedatované zmenky Jozef Dučák starší. Takisto naďalej trvám na tom, že Marianom Kočnerom písané motáky z vyšetrovacej väzby vynášal advokát Andrej Šabík a tak ďalej a tak podobne.

Aby som mohol svoje slová opakovane potvrdiť aj procesným spôsobom, musia sa zmeniť bezpečnostné a ďalšie podmienky na Slovensku. A to nie je v mojich rukách.

Na utajovanom mieste, 31. júla 2019

Peter Tóth