Rozhorčený príspevok živnostníčky finančnej správe

Čítam na tejto stránke siahodlhé litánie o tom, ako finančná správa pomáha, no u mňa po poslednej kontrole stratila táto inštitúcia štátnej správy vážnosť, aj súdnosť.

Presvedčila som sa na vlastnej koži, že žijeme v policajnej republike, kde si niektorí zamestnanci z pozície moci dokazujú svoju až neľudskú nadradenosť. A voči komu hlavne? Voči malým živnostníkom. Veď práve tento obyčajný, malý živnostník je ten, ktorý plní štátnu pokladnicu.

Pretože s.r.o-čkári už dávnejšie zistili, že poctivosťou v našom štáte ďaleko nezájdu. Malý živnostníček sa snaží poctivo platiť odvody, informuje sa, kde sa len dá, či má všetko v poriadku, aby v prípade kontroly nebol nútený zrušiť živnosť pre neschopnosť zaplatiť úžernícku pokutu stanovenú štátom. Lepšie obísť viacerých drobných živnostníkov, od každého vybrať najmenej (podotýkam “najmenej) 100,- €, ako nabehnúť do veľkej firmy, ktorej sa v konečnom dôsledku naše orgány štátnej moci boja.

A prečo? Samotní pracovníci colného úradu mi povedali, že to je zbytočné, nakoľko majú dobrých právnikov, aj dosť peňazí na pokuty. A teraz vyvstáva otázka. Oplatí sa v tomto štáte poctivo podnikať? Kompetentní poukazujú na daňové úniky, na neplatičov odvodov, ale zamyslel sa niekto, prečo to tak je?

Veď práve celý tento náš sociálny systém nabáda ľudí k podvodom. Práva a povinnosti. Tak sa to píše a veľakrát aj zdôrazňuje v našom štáte. Ale pýtam sa. Kto má práva a kto povinnosti? Pretože zo stáleho sledovania diania na Slovensku som dospela k záveru, že občan má “len” povinnosti. Práva sa môže dožadovať jedine vtedy, keď na to má. Ešte malé pozastavenie z môjho zážitku z kontroly colnej správy.

Celá kontrola sa niesla v duchu šikany, zastrašovania, vyhrážania a doslovnej buzerácie. Citujem: “Nemáte pečiatku v pokladničnej knihe? 100,-€!!! Nemáte číslo na pokladni? 100,-€!!! Nevytlačili ste mi prehľadovú uzávierku hneď, ale až o dosť neskôr. 100.-€!!!! Čo máte vo vačkoch? Neukážete? 100,-€ za nespoluprácu!!!! ” atď., atď.

Následne na to sa ma jeden z colníkov opýtal, či chodím do kostola a či som sa nezamýšľala, prečo mám toľko smoly. Vraj preto, lebo niekto v našej rodine spáchal nejaké ťažké hriechy a práve ja nesiem kríž, ktorým všetkých vykúpim. Druhý pán colník ma po tom, ako som sa začala smiať upozornil, že si z toho nemám robiť srandu, lebo pán Boh nás pre niečo stvoril. Vraj tu nie sme len tak! JE TOTO NORMÁLNE JEDNANIE príslušníka štátnej správy? Pripadala som si ako v spolku sektárov. Toto majú byť tí fundovaní, kompetentní ľudia na tých správnych miestach?

Na základe tohoto môjho zážitku by som navrhovala psychotesty zamestnancov, nakoľko mám pochybnosti o ich zdravom, morálnom úsudku a rozhodovaní. A nakoniec ma dorazila otázka, či pijem? Lebo vraj tvrdý alkohol je zlý. A mama jedného z colníkov vraj nepije ani len kvapku ničoho, v čom je alkohol. Toto majú riešiť pracovníci finančnej správy?

Strácam dôveru v štátne inštitúcie. Len tak ďalej, páni colníci!!!! Veď my ovečky budeme naďalej makať, aby ste sa VY mali dobre!!! Však Pán Boh to presne takto chce!!!

Andrea Krčová Žilina