Osteoporóza: tichá choroba kostí, ktorú zradí až zlomenina
Kosti nie sú nehybná konštrukcia, ktorá sa po skončení rastu už nemení. Naopak, počas celého života sa neustále obnovujú – staré kostné tkanivo sa odbúrava a nahrádza novým. Ak sa táto rovnováha naruší a úbytok prevýši tvorbu, kosti postupne rednú a stávajú sa krehkejšími. Práve tento stav označujeme ako osteoporózu, teda doslova „pórovitú kosť“.
Zákernosť ochorenia spočíva v tom, že prebieha dlhé roky bez akýchkoľvek príznakov. Človek nič necíti, nič ho nebolí a kosti pritom pomaly strácajú svoju pevnosť. Práve preto sa osteoporóze niekedy hovorí „tichá choroba“ – často sa odhalí až vo chvíli, keď príde k zlomenine, ktorá by za normálnych okolností vôbec nemusela nastať.
Dobrá správa je, že na zdravie kostí dokáže každý z nás vplývať. Niektoré rizikové faktory síce ovplyvniť nevieme, no mnohé áno – a práve im sa venuje tento prehľad. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie, nie nahradiť radu lekára.
Čo sa v kostiach vlastne deje
Hustota a pevnosť kostí spravidla vrcholí okolo tridsiateho roku života. Potom začína prirodzený, pomalý úbytok kostnej hmoty, ktorý je súčasťou starnutia. U niekoho je tento proces mierny, u iného rýchlejší – a práve vtedy hrozí, že kosť zoslabne natoľko, že sa zlomí aj pri bežnom páde z výšky postavy alebo pri zdanlivo nevinnom pohybe.
Najčastejšie sa osteoporotické zlomeniny týkajú zápästia, bedrového kĺbu a stavcov chrbtice. Zlomeniny stavcov pritom môžu prebehnúť aj nepozorovane a prejaviť sa až postupným znížením postavy alebo zaoblením chrbta v pokročilejšom veku.
Kto je vystavený vyššiemu riziku
Niektoré rizikové faktory nemáme vo vlastných rukách. Patrí k nim vyšší vek, dedičnosť (osteoporóza alebo zlomeniny bedra u rodičov) a u žien obdobie po menopauze. Po prechode totiž klesá hladina estrogénu, ktorý kosti pomáha chrániť, a úbytok kostnej hmoty sa môže zrýchliť. Vo všeobecnosti sú ženy ohrozené viac než muži, hoci osteoporóza sa týka aj mužov.
K faktorom, ktoré ovplyvniť dokážeme, patria nedostatok pohybu, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a dlhodobo nízky príjem vápnika a vitamínu D. Riziko môžu zvyšovať aj niektoré ochorenia a dlhodobé užívanie určitých liekov, napríklad kortikoidov – túto súvislosť je vhodné prebrať s ošetrujúcim lekárom.
Pohyb ako prirodzená výživa pre kosti
Kosť reaguje na záťaž – ak ju pravidelne zaťažujeme, telo dostáva signál udržiavať ju pevnú. Odborníci preto odporúčajú najmä takzvané záťažové aktivity, pri ktorých kosti nesú vlastnú hmotnosť: chôdza, turistika, tanec, beh či cvičenie s vlastnou váhou alebo miernou záťažou. Prínosné býva aj posilňovanie svalov, ktoré zlepšuje stabilitu a znižuje riziko pádov.
Pohyb má dvojitý efekt: pomáha kostiam aj rovnováhe. Lepšia rovnováha a silnejšie svaly totiž znamenajú menej pádov, a teda aj menej príležitostí na zlomeninu. Druh a intenzitu cvičenia je vhodné prispôsobiť veku a zdravotnému stavu.
Vápnik, vitamín D a slnko
Vápnik je hlavnou stavebnou zložkou kostí a vitamín D pomáha telu vápnik vstrebať a využiť. Bohatým zdrojom vápnika sú mliečne výrobky, ale aj niektoré druhy zeleniny, strukoviny, orechy či ryby. Vitamín D si telo dokáže vytvoriť vplyvom slnečného žiarenia na pokožku, časť získavame aj z potravy.
Práve s vitamínom D býva v našich zemepisných šírkach problém, najmä počas zimných mesiacov, keď je slnka málo. Primeraný pobyt na slnku pomáha, treba ho však vyvážiť s ochranou pokožky pred spálením. O prípadnom dopĺňaní vápnika či vitamínu D vo forme výživových doplnkov je rozumné poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom – viac neznamená automaticky lepšie.
Kedy zvážiť vyšetrenie hustoty kostí
Hustotu kostí možno zmerať vyšetrením nazývaným denzitometria. Ide o rýchle, nebolestivé vyšetrenie, ktoré pomáha posúdiť, či sú kosti dostatočne pevné, prípadne aké je riziko zlomeniny. O jeho vhodnosti by mal rozhodnúť lekár na základe individuálnej situácie.
Vyšetrenie sa spravidla zvažuje u žien po menopauze, u starších ľudí, pri rodinnom výskyte osteoporózy alebo po zlomenine, ktorá vznikla pri malej záťaži. Ak sa vás niektorá z týchto okolností týka alebo máte obavy o zdravie svojich kostí, najlepším prvým krokom je rozhovor s vaším praktickým lekárom. Tento článok má len informačný charakter a nenahrádza odborné lekárske vyšetrenie ani radu.
Zdroje: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO); Národný inštitút zdravia USA – Národný informačný zdroj o osteoporóze a kostných ochoreniach (NIH Osteoporosis and Related Bone Diseases National Resource Center); International Osteoporosis Foundation (IOF); Mayo Clinic; National Health Service (NHS, Spojené kráľovstvo). Spracovala redakcia.
