Osobný bankrot živnostníka, malý konkurz a inštitút oddlženia fyzických osôb v roku 2022

za akých podmienok môžu fyzické osoby – podnikatelia (živnostníci) vstúpiť do osobného bankrotu (tzv. malého konkurzu) a dotkneme sa aj základných atribútov inštitútu oddlženia.

Oblasť bankrotu fyzickej osoby a fyzickej osoby podnikateľa (živnostníka) je upravená  v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ako „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). V § 106 je obsiahnutá právna úprava tzv. malého konkurzu (osobný bankrot), ktorá umožňuje oddlženie fyzickým osobám a fyzickým osobám – živnostníkom (SZČO). Hlavným cieľom tohto konania je urýchliť a zjednodušiť štandardné konkurzné konanie, ktoré je komplikovanejšie a administratívne náročnejšie. Aby sa však mohla fyzická osoba, ktorá je podnikateľom (živnostníkom), úplne zbaviť svojich dlhov prostredníctvom tohto zrýchleného konania, musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky.

Všeobecná právna úprava

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením veriteľov alebo uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom ustanovenom v reštrukturalizačnom pláne. Dlžník je podľa týchto ustanovení v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Pritom platí, že ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

Platobná neschopnosť

Právnická osoba je v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Čo je to predlženie?

Predlžený je v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Povinnosť dlžníka odvrátiť úpadok

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii zároveň ukladá dlžníkom povinnosť predchádzať úpadku. V praxi to znamená, že ak je dlžníkovi známe, že mu hrozí úpadok, je povinný konať a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku. Dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze.

Podmienky pre vyhlásenie malého konkurzu a oddlženie fyzickej osoby

Základným cieľom konkurzného konania je speňaženie dlžníkovho majetku za účelom uspokojenia nárokov veriteľov. Malý konkurz (osobný bankrot) prichádza do úvahy vždy v prípade dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ). Vyhlásenie malého konkurzu pri fyzických osobách podnikateľoch (živnostníkoch) však zákon viaže na splnenie viacerých taxatívne ustanovených podmienok.

Súd do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že:

• návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,
• dlžník má ustanovený štatutárny orgán,
• štatutárny orgán dlžníka alebo členovia štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu vo viac ako desiatich právnických osobách zapísaných v obchodnom registri,
• bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,
• dlžník neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 alebo ods. 4 Obchodného zákonníka,
• podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1 000 000 eur,
• podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník majetok v hodnote vyššej ako 1 000 000 eur,
• vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky začatia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu podľa prvej hlavy, a
• návrh na vyhlásenie malého konkurzu je úplný a je autorizovaný osobou oprávnenou konať v mene dlžníka.

O otvorení malého konkurzu rozhoduje súd pri vyhlásení konkurzu. Súd však môže uznať konkurz za malý aj počas konkurzného konania, ak možno od takého postupu očakávať značné výhody s ohľadom na jeho rýchlosť, úspornosť alebo efektívnosť. Súd môže uznať konkurz za malý aj bez návrhu. Ak súd počas konkurzu zistí, že nie sú splnené predpoklady, aby konkurz mohol byť uznaný za malý, aj bez návrhu uznesenie o otvorení malého konkurzu zruší.

Vyhlásením malého konkurzu sa začína malý konkurz. Vo výroku uznesenia o vyhlásení malého konkurzu súd uvedie, že ide o malý konkurz. Malý konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení malého konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením malého konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať samotný dlžník alebo ktorýkoľvek z veriteľov, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa (živnostníka) alebo fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom. Dlžník musí pritom spĺňať podmienku platobnej neschopnosti, tak ako je uvedené vyššie.

V uznesení o otvorení malého konkurzu alebo v uznesení o úprave rozsahu malého konkurzu môže súd skrátiť lehoty platné pre riadny konkurz alebo rozhodnúť o iných opatreniach v záujme čo najrýchlejšieho, najúspornejšieho a najefektívnejšieho vedenia konkurzného konania.

Účinky začatia konkurzného konania

Začatie konkurzného konania má viaceré výhody aj pre samotného dlžníka. Začatie konkurzného konania totiž bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.

Ďalšie účinky začatia konkurzného konania:

• na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie a skôr začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
• na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva,
• ak je vedené konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, toto konanie sa tiež prerušuje a nemožno rozhodnúť ani o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

Dlžník je po začatí konkurzného konania povinný obmedziť činnosti len na bežné právne úkony upravené v ustanovení § 10 zákona o konkurze. Jedná sa o úkony, ktoré sú nevyhnutné najmä na zabezpečenie základných životných potrieb dlžníka, ako aj osôb voči ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť.

Za bežné právne úkony, ktoré môže dlžník vykonávať počas prebiehajúceho konkurzného konania, sa nepovažujú napríklad nasledovné:

• založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
• nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
• prevod / prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,
• uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov,
• zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
• urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,
• výkon iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

Nevýhodou inštitútu malého konkurzu je skutočnosť, že pohľadávky neuspokojené v konkurznom konaní nezanikajú. Veritelia tak môžu požadovať ich splatenie aj po ukončení konkurzného konania. To je základný rozdiel v porovnaní s inštitútom oddlženia.

Oddlženie

Po úspešnom ukončení konkurzu (osobného bankrotu) sa môže každý platobne neschopný dlžník domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Tento inštitút sa však už vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi. Právnu úpravu oddlženia obsahuje § 166 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona.

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.

Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom

V konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené nasledovné pohľadávky:

• pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
• budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
• pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Pohľadávky sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia

Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje:

• príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom,
• príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
• pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
• zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom,
• peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,
• trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

Nevymáhateľnosť sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

Nedotknuté pohľadávky

Oddlžením nie sú dotknuté tieto pohľadávky:

• pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz,
• pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení,
• zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva,
• pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
• pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
• pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
• peňažný trest podľa Trestného zákona,
• nepeňažná pohľadávka.

Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka. Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva má každý z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.

Rozhodnutie o oddlžení

O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.