nedeľa 2. 8. 2026 Aktuálne Sucho na Dunaji: Súčasný rekord je ničím oproti roku 1947, keď hrozil hladomor
reklama
Domáce

Ficova premena: od ochrancu Markízy k bojovníkovi proti slobodným médiám

Ficova premena: od ochrancu Markízy k bojovníkovi proti slobodným médiám

Bratislava – Politická dráha Roberta Fica prešla za posledné tri desaťročia radikálnou transformáciou. Kým v roku 1998 patril medzi najhlasnejších obrancov nezávislej televízie Markíza, dnes je tvárou kampane, ktorá sa systematicky snaží umlčať kritické hlasy. Tento posun podľa analytikov odhaľuje nielen pragmatizmus, ale aj hlboké zakorenenie v normalizačných praktikách, ktoré ovplyvnili jeho politické uvažovanie.

Od revolucionára k cenzorovi

Fico sa v 90. rokoch prezentoval ako bojovník za demokraciu a slobodu prejavu, keď sa verejne postavil za súkromnú televíziu, ktorá čelila politickým tlakom. Dnes však jeho vláda presadzuje legislatívu, ktorá podľa kritikov cielene oslabuje nezávislé médiá a verejnoprávne inštitúcie. Táto zmena kurzu nie je náhodná – je výsledkom dlhodobého budovania moci, ktorá si nepotrpí na opozičné názory.

Premiér sa podľa pozorovateľov správa ako produkt normalizácie, ktorý si osvojil schopnosť prispôsobiť sa aktuálnej situácii. Jeho revolučná rétorika ožíva vždy, keď mu môže priniesť politické dividendy, no v praxi sa čoraz častejšie uchyľuje k nástrojom, ktoré pripomínajú skôr autoritárske režimy než demokratické štandardy. Bojkot kritických médií a snaha o elimináciu verejnoprávnej televízie a rozhlasu sú toho jasným dôkazom.

reklama

Odborníci na mediálne právo upozorňujú, že takéto kroky majú ďalekosiahle dôsledky pre slobodu tlače na Slovensku. Ak by sa podarilo presadiť plánované zmeny, krajina by sa mohla ocitnúť v situácii, keď bude existovať len štátom kontrolovaný informačný priestor. To by znamenalo návrat k praktikám, ktoré spoločnosť odmietla po nežnej revolúcii, no ktoré sa teraz podľa všetkého vracajú cez zadné dvierka.

Ficova premena z ochrancu slobodných médií na ich najväčšieho kritika nie je len osobným zlyhaním, ale aj varovaním pre celú spoločnosť. Ukazuje, ako ľahko sa môže demokraticky zvolený líder postupne posunúť k praktikám, ktoré sám kedysi odsudzoval. Otázkou zostáva, či slovenská verejnosť dokáže rozpoznať tieto trendy skôr, než bude neskoro.