Investovanie do zlata: prečo ho ľudia kupujú a čo treba zvážiť

Zlato sprevádza ľudstvo tisícky rokov a aj dnes patrí medzi najznámejšie aktíva, do ktorých ľudia ukladajú svoje peniaze. Na rozdiel od akcií či dlhopisov nejde o podiel vo firme ani o pôžičku štátu, ale o hmotnú komoditu, ktorá si svoju hodnotu drží naprieč generáciami. Práve preto sa o ňom hovorí ako o uchovávateľovi hodnoty.

V posledných rokoch sa záujem o zlato spravidla zvyšuje vždy, keď narastá neistota na trhoch, zrýchľuje sa inflácia alebo vo svete pribúdajú geopolitické napätia. Mnohí investori ho vnímajú ako poistku, ktorá by mala podržať hodnotu ich majetku aj vtedy, keď iné investície klesajú.

Zlato však nie je zázračný nástroj na rýchle zbohatnutie. Má svoje výhody aj nevýhody a väčšina odborníkov ho odporúča skôr ako doplnok dobre rozloženého portfólia než ako jeho hlavnú zložku. V tomto článku si vysvetlíme, prečo ľudia zlato kupujú, aké formy existujú a na čo si dať pozor.

Prečo ľudia kupujú zlato

Hlavným dôvodom býva ochrana hodnoty. Keď peniaze v dôsledku inflácie postupne strácajú kúpnu silu, zlato spravidla dlhodobo svoju hodnotu udrží lepšie než hotovosť ponechaná „pod vankúšom“. Hoci jeho cena v krátkom období kolíše, v dlhom horizonte sa naň mnohí pozerajú ako na obranu proti znehodnoteniu meny.

Druhým dôvodom je istý pocit bezpečia v neistých časoch. Zlato je medzinárodne uznávané a nie je naviazané na výsledky jednej firmy ani na zdravie jedného štátu. Práve preto sa mu hovorí „bezpečný prístav“ – v období kríz oň často rastie záujem, čo môže podporiť jeho cenu.

Diverzifikácia portfólia

Investori často hovoria o pravidle nedávať všetky vajcia do jedného košíka. Zlato sa do portfólia zaraďuje práve preto, že jeho cena sa nemusí pohybovať rovnako ako ceny akcií či dlhopisov. Keď akciové trhy klesajú, zlato sa niekedy správa odlišne, a tým môže zmierniť celkové výkyvy hodnoty majetku.

Treba však zdôrazniť, že táto súvislosť nie je zaručená a v rôznych obdobiach sa môže meniť. Zlato preto väčšinou tvorí len menšiu časť portfólia – konkrétny podiel závisí od cieľov, časového horizontu a ochoty znášať riziko každého investora.

Fyzické zlato verzus „papierové“ zlato

Zlato sa dá nakúpiť v dvoch základných podobách. Prvou je fyzické zlato – investičné tehličky a mince, ktoré investor reálne vlastní a môže ich mať doma alebo uložené v bezpečnostnej schránke či trezore. Výhodou je hmatateľnosť a nezávislosť od finančného systému, nevýhodou náklady a starosti spojené s úschovou.

Druhou podobou je takzvané „papierové“ zlato, teda investícia cez burzovo obchodované fondy (ETF), podielové fondy alebo iné nástroje naviazané na cenu zlata. Investor v tomto prípade fyzický kov priamo nedrží, ale vlastní cenný papier kopírujúci jeho cenu. Takéto riešenie býva pohodlnejšie a ľahšie obchodovateľné, no prináša poplatky za správu a závislosť od poskytovateľa.

Výhody zlata

Zlato je vysoko likvidné – takmer kdekoľvek na svete existuje záujem o jeho kúpu aj predaj, takže ho väčšinou možno pomerne rýchlo premeniť na hotovosť. Jeho hodnota je historicky uznávaná naprieč kultúrami aj storočiami, čo z neho robí jedno z najstabilnejšie vnímaných aktív vôbec.

Ďalšou prednosťou je, že zlato nepodlieha riziku bankrotu konkrétnej firmy. Akcia sa môže stať bezcennou, ak spoločnosť skrachuje, no fyzický kov zostáva kovom. Aj preto ho mnohí vnímajú ako základnú „poistku“ pre prípad výraznejších otrasov vo finančnom systéme.

Nevýhody a riziká

Najväčšou slabinou zlata je, že samo osebe neprináša žiadny pravidelný výnos. Na rozdiel od akcií nevypláca dividendu a na rozdiel od dlhopisov či vkladu neprináša úrok. Jeho hodnota sa zvyšuje len vtedy, ak rastie trhová cena – a tá môže aj výrazne klesnúť, takže krátkodobo je možná aj strata.

Pri fyzickom zlate sa pripája riziko úschovy: kov treba bezpečne uskladniť a chrániť pred krádežou, čo môže znamenať dodatočné náklady. Počítať treba aj s prirážkou pri nákupe a s tým, že pri predaji spravidla dostanete o niečo menej, než je aktuálna trhová cena. Tento rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou znamená, že na zhodnotenie investície musí cena zlata najprv prekonať tieto náklady.

Záver: skôr doplnok než hlavná stávka

Zlato má v portfóliu svoje opodstatnené miesto. Vie pôsobiť ako uchovávateľ hodnoty, ochrana pred infláciou a nástroj na rozloženie rizika. Zároveň ale neprináša úrok ani dividendu, jeho cena kolíše a fyzická podoba so sebou nesie náklady na úschovu aj prirážky pri obchodovaní.

Práve preto naň väčšina odborníkov nazerá ako na doplnok rozumne rozloženého majetku, a nie ako na cestu k rýchlemu zisku. Koľko zlata si do portfólia zaradiť a v akej forme, závisí od individuálnych cieľov, časového horizontu a vzťahu k riziku – a tieto otázky sa oplatí dôkladne premyslieť, prípadne ich prebrať s nezávislým poradcom.

Zdroje: World Gold Council (gold.org); London Bullion Market Association (lbma.org.uk); Národná banka Slovenska (nbs.sk); Európska centrálna banka (ecb.europa.eu); Investopedia (investopedia.com). Spracovala redakcia.