Slovensko čaká desiate referendum. O Ficovej rente a špeciálnej prokuratúre rozhodne najmä účasť

BRATISLAVA – Slovensko bude v sobotu 4. júla hlasovať v poradí už desiatom celoštátnom referende. Občania v ňom odpovedia na dve otázky: či sa má zrušiť takzvaná doživotná renta predsedu vlády a či sa majú obnoviť Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra. História aj aktuálne prieskumy však hovoria jasnou rečou – na to, aby hlasovanie vôbec platilo, by sa musel stať výnimočný obrat. Z deviatich doterajších referend uspelo jediné.

Referendum vyhlásil prezident Peter Pellegrini 20. apríla na základe petície mimoparlamentnej strany Demokrati, ktorá pod heslom „Stačilo Fica“ zbierala podpisy od septembra 2024. Do prezidentského paláca ich 23. marca doniesla takmer 385-tisíc; po kontrole sa potvrdilo 363 799 platných, ústava pritom vyžaduje najmenej 350-tisíc.

O čom sa bude hlasovať

Prvá otázka znie: „Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad, pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z.?“ Renta predstavuje 4- až 5-tisíc eur mesačne a v dlhodobom horizonte podľa prepočtov približne 2,7 milióna eur.

Druhá otázka sa pýta, či majú byť obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra – inštitúcie, ktoré vláda Roberta Fica v roku 2024 zrušila, respektíve reorganizovala v rámci zmien v trestnej politike a polícii.

Hlasovať sa bude od 7.00 do 22.00 h, právo hlasovať má každý občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň referenda dovŕši 18 rokov. Lehota na žiadosti o hlasovanie poštou zo zahraničia uplynula 13. mája; návratné obálky musia byť doručené ministerstvu vnútra najneskôr 3. júla do 12.00 h.

Spor o tretiu otázku

Pôvodná petícia Demokratov obsahovala tri otázky. Tú prvú – o skrátení volebného obdobia Národnej rady, teda o predčasných voľbách – prezident do referenda nezaradil. Odvolal sa pritom na nález Ústavného súdu z júla 2021, podľa ktorého sa volebné obdobie parlamentu referendom skrátiť nedá, lebo by to odporovalo princípom všeobecnosti právnych noriem a deľby moci.

Pri súčasnom znení ústavy sa referendom volebné obdobie skrátiť nedá. Jedinou cestou, ako tento stav zmeniť, je zmeniť ústavu.

— Peter Pellegrini, prezident SR

Demokrati namietajú, že prezident o protiústavnosti rozhodol sám, hoci sa mohol obrátiť na Ústavný súd, ktorý je na posúdenie referendových otázok povolaný ústavou. Jeho postup označili za „studený závan mečiarizmu“ a podali podnet na Ústavný súd. Ten o ňom do uzávierky tohto článku verejne nerozhodol.

Práve tretia otázka pritom mala byť hlavným mobilizačným motorom hlasovania. Líder hnutia Slovensko Igor Matovič otvorene vyjadril obavu, že referendum bez otázky o predčasných voľbách úspešné nebude.

Termín ako politikum

Demokrati navrhovali, aby sa hlasovalo už 27. júna, teda ešte pred koncom školského roka. Prezident určil 4. júl – prvú sobotu letných prázdnin. Zdôvodnil to tým, že občania potrebujú „dostatočný čas prihlásiť sa na voľbu poštou“.

Časť opozície aj politológov to číta inak. „Myslím si, že to bol zámer v snahe vytvoriť čo najmenej priaznivé podmienky. Je to typický príklad taktizovania,“ povedal k posunu termínu prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.

Vyhlásenie referenda stálo na začiatku leta aj ďalšiu kritiku: ministerstvo vnútra odhadlo náklady na vyše 10 miliónov eur. Podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová upozornila na nešťastný termín, šéf KDH Viliam Karas označil zvyšné dve otázky za „bežný politický program“, ktorý si nevyžaduje míňať milióny – hoci obsahovo KDH zrušenie renty aj obnovu inštitúcií podporuje. Predseda SaS Branislav Gröhling referendum nazval „veľmi drahým prieskumom verejnej mienky“, na hlasovaní sa však podľa vlastných slov osobne zúčastní. Koaličný Hlas-SD rozhodnutie prezidenta rešpektuje.

Prieskum: prísť plánuje štvrtina voličov

Aby bolo referendum platné, vyžaduje ústava účasť nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov – teda vyše dvoch miliónov ľudí. Prieskum agentúry NMS Research Slovakia z prvej polovice mája na vzorke 1 002 respondentov však nameral deklarovanú účasť len 26,1 percenta.

Medzi tými, ktorí prísť plánujú, by za obnovenie špeciálnej prokuratúry a NAKA hlasovalo 54,5 percenta. Najčastejším dôvodom neúčasti je podľa prieskumu presvedčenie, že referendum sú zbytočne vyhodené peniaze (34 %), štvrtinu opýtaných téma nezaujíma a 13 percent bude v čase hlasovania mimo Slovenska.

Mobilizačná kampaň pred referendom v januári 2023. Ani účasť 27,25 percenta vtedy na platnosť nestačila.

Jedno platné z deviatich

Skúsenosť troch desaťročí je neúprosná. Od vzniku samostatnej republiky sa konalo deväť celoštátnych referend a kvórum prekonalo jediné – hlasovanie o vstupe do Európskej únie v máji 2003. Prišlo naň 52,15 percenta voličov a „áno“ povedalo 92,46 percenta z nich.

Prehľad účasti na doterajších referendách:

• 1994 (preukazovanie peňazí pri privatizácii) – účasť 19,96 %, neplatné
• 1997 (NATO, priama voľba prezidenta) – 9,53 %, zmarené
• 1998 (zákaz privatizácie strategických podnikov) – 44,25 %, neplatné
• 2000 (predčasné voľby) – 20,03 %, neplatné
• 2003 (vstup do EÚ) – 52,15 %, platné
• 2004 (predčasné voľby) – 35,86 %, neplatné
• 2010 (šesť otázok, o. i. imunita poslancov) – 22,84 %, neplatné
• 2015 (referendum o rodine) – 21,41 %, neplatné
• 2023 (zmena ústavy o skrátení volebného obdobia) – 27,25 %, neplatné

Referendum z roku 1997 vošlo do dejín ako „zmarené“: vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči nechal vytlačiť hlasovacie lístky bez štvrtej otázky o priamej voľbe prezidenta a hlasovanie sa rozpadlo pri účasti deväť a pol percenta. Po zrušení Mečiarových amnestií bol Krajči pre marenie referenda obžalovaný.

Päťdesiatpercentná latka

Politológovia sa zhodujú, že hlavnou príčinou opakovaných neúspechov je samotné kvórum. Päťdesiatpercentná hranica účasti totiž motivuje odporcov položených otázok, aby nehlasovali „proti“, ale jednoducho zostali doma – a hlasovanie tak zneplatnili. Presne to sa stalo pri referende o rodine v roku 2015 a rovnaký mechanizmus zafungoval aj v Maďarsku v roku 2016, kde pri kvótach na utečencov hlasovalo „proti“ vyše 98 percent zúčastnených, no účasť 44 percent na platnosť nestačila.

Účasť na referendách je kľúčová a ak otázky nedokážu zmobilizovať dostatočný počet občanov, referendum nebude platné. Účasť vyše 50 percent je husársky kúsok, podarilo sa to len raz.

— Aneta Világi, politologička, Univerzita Komenského

Zahraničie pritom ukazuje aj iné modely. Švajčiarsko pri fakultatívnych referendách žiadne kvórum nemá – rozhoduje jednoduchá väčšina hlasujúcich a občania hlasujú niekoľkokrát ročne. Írsko, kde je referendum povinné pri každej zmene ústavy, kvórum takisto nepozná. Česká republika naopak všeobecnú úpravu celoštátneho referenda nemá vôbec.

Návrhy na zmenu sa na Slovensku objavujú opakovane – od zníženia kvóra na 25 percent cez zníženie počtu podpisov potrebných na vyhlásenie až po „plávajúce kvórum“ naviazané na účasť v ostatných parlamentných voľbách, ktoré navrhol ústavný právnik Vincent Bujňák. Žiadny z nich zatiaľ nezískal ústavnú väčšinu.

Čo bude ďalej

Ak by referendum prekonalo kvórum a väčšina zúčastnených odpovedala „áno“, výsledok má podľa judikatúry Ústavného súdu silu ústavného zákona – parlament by ho musel vykonať a zmeniť ho môže najskôr po troch rokoch. Pri deklarovanej účasti okolo štvrtiny voličov sa však pozornosť už teraz presúva na inú otázku: či výsledok 4. júla opäť potvrdí, že referendum je na Slovensku nástrojom, ktorý sa za tridsať rokov podarilo úspešne použiť jediný raz.

O podnete Demokratov proti vyradeniu otázky o predčasných voľbách zatiaľ Ústavný súd nerozhodol. Výsledky hlasovania by mali byť známe v noci zo soboty na nedeľu – Štatistický úrad spracoval ostatné referendum v roku 2023 elektronicky približne za tri hodiny.