SaS sa snaží nabrať politické body na zdražení tepla v Kežmarku
Začiatkom roka 2026 zasiahlo obyvateľov Kežmarku výrazné zvýšenie zálohových platieb za teplo. V niektorých prípadoch nárast presiahol 100 percent, čo vyvolalo nespokojnosť verejnosti a otvorilo priestor pre politické vyjadrenia. Tému okamžite využila strana SaS, ktorá zdraženie prezentovala ako zlyhanie miestneho systému správy tepla.
Pri hodnotení situácie je však potrebné zohľadniť širší kontext. Kežmarok patril dlhodobo medzi mestá s najnižšími cenami tepla na Slovensku. Počas rokov 2023 až 2025 boli ceny umelo udržiavané nízko vďaka štátnym dotáciám a regulácii cien energií. Dodávateľ tepla tak nemal dôvod ani možnosť zvyšovať zálohy postupne, ako sa to dialo v iných mestách.
Od 1. januára 2026 štát plošné dotácie ukončil. Dodávatelia tepla sú po novom povinní účtovať cenu vychádzajúcu z reálnych nákladov na výrobu tepla, najmä z cien zemného plynu. Práve v mestách, kde boli ceny historicky najnižšie, sa táto zmena prejavila nárazovo.
Zároveň však štát zaviedol nový systém adresnej pomoci vo forme tzv. energošekov. Tie sú určené domácnostiam napojeným na centrálne zásobovanie teplom a majú pokryť podstatnú časť zdraženia. Energošeky sú distribuované automaticky a ich výška závisí od veľkosti bytu a spotreby tepla.
V praxi to znamená, že hoci zálohy na papieri výrazne vzrástli, reálny dopad na domácnosti bude miernejší. Priemerný byt v Kežmarku, ktorý v roku 2025 platil za teplo približne 46 eur mesačne, by bez pomoci zaplatil v roku 2026 vyše 200 eur. Po zohľadnení energošekov sa však mesačná platba pohybuje približne na úrovni 60 až 70 eur, čo predstavuje reálny nárast približne o 35 až 40 percent.
Z analytického pohľadu tak nejde o zlyhanie správcu tepelného hospodárstva, ale o dôsledok ukončenia štátnej regulácie a návratu cien k reálnym nákladom. Politické interpretácie, ktoré tento kontext opomínajú, zjednodušujú situáciu a skôr zvyšujú napätie, než by prispievali k jej pochopeniu.
