Tri nevyriešené vraždy otriasajú dôveryhodnosťou štátu aj po 34 rokoch od deklarácie
Od prijatia Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky uplynulo už 34 rokov. Napriek tomu, že ide o symbolický míľnik samostatnosti, viaceré zásadné kauzy ostávajú neuzavreté. Vraždy Róberta Remiáša, Daniela Tupého a Jána Kuciaka dodnes neboli spravodlivo potrestané, čo vyvoláva otázky o skutočnej suverenite a funkčnosti justície.
Nenaplnený sľub spravodlivosti
Zatiaľ čo politici pri výročiach radi zdôrazňujú hodnotu nezávislosti, verejnosť si čoraz častejšie kladie otázku, načo je zvrchovanosť, ak štát nie je schopný ochrániť životy svojich občanov a potrestať páchateľov najzávažnejších zločinov. Prípady troch zavraždených mužov sa stali symbolom zlyhania vyšetrovania a straty dôvery v inštitúcie.
Róbert Remiáš, bývalý policajt, zahynul pri výbuchu auta v roku 1996. Jeho smrť je spájaná s únosom syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Daniel Tupý, študent z Nitry, bol ubodaný v roku 2005 a jeho vrah dodnes nie je známy. Ján Kuciak, investigatívny novinár, bol spolu so snúbenicou Martinou Kušnírovou zastrelený v roku 2018. Všetky tri prípady spája nielen brutálna povaha, ale aj podozrenia z politických a mocenských súvislostí.
Podľa názoru politológa Petra Weissa, ktorý sa k téme vyjadril, práve nepotrestanie týchto vrážd oslabuje samotnú podstatu štátnosti. Ak demokratická krajina nedokáže vyšetriť vraždy, ktoré majú jasné pozadie, jej zvrchovanosť je len formálnym pojmom bez reálneho obsahu. Spoločnosť potrebuje nielen symboly, ale aj fungujúcu justíciu.
Výročie deklarácie by sa tak podľa niektorých komentátorov nemalo niesť len v oslavnom duchu, ale malo by byť aj príležitosťou na kritickú reflexiu. Kým nebudú vinníci potrestaní, otázka „Načo nám je zvrchovanosť?“ zostáva naliehavou a nezodpovedanou.
