Narodeniny Vladimíra Iľjiča Lenina: Osobnosť, ktorá zmenila priebeh histórie

Dnes 22.4.2023 si pripomíname narodeniny Vladimíra Iljiča Lenina, významnej postavy svetovej histórie a zakladateľa Sovietskeho zväzu. Narodil sa 22. apríla 1870 vo meste Simbirsk, dnes známe ako Uljanovsk, v Ruskom impériu. V nasledujúcich odsekoch sa pozrieme na život a dielo tohto významného štátnika a revolucionára.

Mladosť a vzdelanie:

Vladimír Iľjič Uľjanov, známy ako Lenin, sa narodil v Simbirsku (dnes Uljanovsk) v Rusku do stredostavovskej rodiny. Bol najstarším zo šiestich súrodencov a jeho rodičia boli aktívni v miestnom vzdelávaní. Jeho vzdelávanie začalo doma, kde bol pod vplyvom svojho otca, ktorý mu vštípil záujem o politiku a revolúciu. Po smrti otca a zatknutí staršieho brata za revolučnú činnosť sa Lenin začal viac angažovať v politickom aktivizme.

Lenin študoval na Univerzite v Kazani, ale bol vylúčený pre účasť na študentských protestoch. Neskôr pokračoval vo svojom vzdelávaní v Samare a Petrohrade, kde sa zaoberal právom a politickou teóriou. Získal externý titul v práve na Petrohradskej univerzite a počas týchto štúdií sa zoznámil s dielami Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Politické začiatky:

Lenin sa pripojil k marxistickému hnutiu a stal sa členom Ruského sociálno-demokratického robotníckeho hnutia (RSDRP). V roku 1903 sa RSDRP rozdelil na dve frakcie, menševikov a bolševikov. Lenin sa stal lídrom bolševikov, ktorí podporovali revolúciu a diktatúru proletariátu. Počas prvej ruskej revolúcie v roku 1905 sa Lenin angažoval v politických činnostiach, ale táto revolúcia zlyhala a on musel ísť do exilu.

V exilu strávil Lenin väčšinu času medzi rokmi 1907 a 1917. Napriek tomu zostal aktívny v politickom živote a napísal niekoľko diel, ako napríklad “Materializmus a empiokriticismus” (1908) a “Imperializmus, ako najvyššie štádium kapitalizmu” (1916).

Hneď po VOSR sa začala proti boľševikom formovať domáca opozícia z bielogvardejcov (dôstojníci bývalej cárskej armády). Krajinu zachvátila občianska vojna (1918-1922). Skončila sa víťazstvom boľševikov. Dňa 30. augusta 1918 Fany Kaplanová (členka strany eserov) postrelila Lenina, za čo ju popravili zastrelením. Týmto atentátom sa začal v Rusku červený teror (brutálne represie proti domnelým nepriateľom ľudu). V marci 1921 vyhlásil Lenin Nový ekonomický plán (povolil čiastočné podnikanie). Vďaka nemu sa podarilo isté oživenie ekonomiky. V ten istý mesiac nechal brutálne potlačiť vzburu kronštadských námorníkov, ktoré bolo proti biede a nadvláde komunistickej strany.

V máji 1922 prekonal Lenin prvú mozgovú porážku, popri tom trpel syfilitídou. Čiastočne sa zotavil a naďalej zastával vedúcu úlohu v štáte. V decembri 1922 vznikol ZSSR. Leninovi sa rýchlo zhoršoval zdravotný stav. Utrpel niekoľko porážok a súčasne trpel progresívnou paralýzou. Na jar 1923 spísal politický testament (list zjazdu), v ktorom varoval pred nástupom Stalina ako jedinej osoby k moci. Jeho list dal Stalin zničiť. Vedenie strany o ňom rokovalo, ale on sa obvineniam ubránil.

Vladimír Iľjič Lenin zomrel 21. januára 1924 v Moskve.