Masové protesty proti Ficovi, dronový múr EÚ a ich vplyv na Slovensko
Na námestí SNP v Bratislave to v uplynulých týždňoch opäť vrelo. Tisíce ľudí prišli vyjadriť nesúhlas s premiérom Robertom Ficom a jeho priateľským postojom k Moskve. Demonštranti sa tentoraz zišli po tom, čo Fico počas návštevy Pekingu absolvoval stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na vojenskej prehliadke k 80. výročiu konca druhej svetovej vojny. Bol jediným lídrom z krajín EÚ, ktorý tam zamieril; kým na Ukrajinu nezavítal ani raz. Dav skandoval „Hanba, hanba“ a „Už sme toho dosť“, pričom okrem symbolického odmietania stretnutia s Putinom protestoval aj proti pripravovaným úsporným opatreniam a rôznym škandálom vlády.
Kontroverzný premiér sa netají, že chce „normalizovať“ vzťahy s Kremľom. Po návrate k moci v roku 2023 viedol predvolebnú kampaň na proruskej a antiamerickej vlne. To, že navštevuje Moskvu častejšie než Kyjev, mnohých Slovákov poburuje. Organizátori protestov avizujú, že pôjde len o začiatok série akcií; do ulíc sa chystá aj liberálne hnutie Progresívne Slovensko.
Protesty v Bratislave nie sú jedinou horúcou témou. Európska komisia predstavila v októbri sériu obranných projektov, ktoré majú kontinent pripraviť na hrozby z východu. Vlajkovou ločou je takzvaná Európska dronová obranná iniciatíva, známa skôr ako „dronový múr“. Opatrenie má posilniť hranice EÚ vo vzduchu, na zemi aj na mori a zabezpečiť, aby sa podobné útoky ako na Ukrajine nepresunuli na územie členských štátov. Podľa šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej nebude nebezpečenstvo z Ruska miznúť ani po skončení vojny, a preto je potrebné obranu sprísniť. Komisia chce mať prvé kapacity dronového múru hotové už do konca budúceho roka a úplnú funkčnosť o rok neskôr.
Slovensko, ako súscasť východnej hranice EÚ, bude súscasťou nového bezpečnostného štítu. Plánovaný „múr“ doplní iniciatíva Eastern Flank Watch, ktorá sa zameria na spoločný monitoring a posilnenie obrany od Baltu po juhovýchod Európy. Aj keď zatiaľ nie je známa presná suma, z ktorej sa projekty financujú, peniaze by mali plynúť z národných rozpočtov a z nového úverového nástroja SAFE vo výške 150 miliárd eur.
Situácia tak vytvára zaujímavý kontrast: na domácej pôde tisíce občanov protestujú proti proruskému kurzu vlády, zatiaľ čo Európska únia pripravuje obranné projekty, ktoré majú čeliť potenciálnym hrozbám z Ruska. Slovensko bude musieť veľmi skoro rozhodnúť, na ktorú stranu sa prikloní a ako zabezpečí svoju budúcnosť. Aj obyčajní ľudia tak možno zistia, že politika v roku 2025 nie je len o protestoch a heslách, ale aj o reálnych krokoch, ktoré ovplyvnia ich bezpečie a každodenný život.
