Európa v zajatí horúchav: jún 2025 bol najteplejší v histórii. Prečo máme rekordné teploty a čo to znamená do budúcna?

V druhej polovici júna a na prelome júna a júla 2025 postihli západnú a južnú Európu dve vlny horúchav, ktoré prekonali doterajšie rekordy. Na juhu Španielska a Portugalska teplomer ukazoval viac ako 46 °C; v portugalskom meste Mora namerali až 46,6 °C, čo môže byť nový júnový rekord. Denný priemer teploty vo západnej Európe dosiahol 30. júna a 1. júla 24,9 °C, čo je najvyššia hodnota v tomto období od začiatku meraní. Celý jún bol zároveň najteplejší v histórii s priemernou teplotou 20,49 °C, čo je o 2,81 °C viac ako priemer z rokov 1991–2020.

Okrem rekordných denných teplôt priniesli tieto vlny horúchav aj extrémne horúce noci, keď teploty neklesajú pod 20 °C. Časti Španielska zaznamenali až 24 tropických nocí, čo je o 18 viac, než je dlhodobý priemer. V okolí Lisabonu dosiahol pocitový „teplotný stres“ až 48 °C. V západnom Stredozemnom mori sa zároven zvyšovala teplota morskej vody, ktorá miestami dosahovala 27 °C a bola až o 5 °C vyššia, neže je obvyklé. To ešte viac zhoršovalo nočné podmienky a zvyšovalo vlhkosť vzduchu.

Čo stojí za extrémnym teplom?

Meteorológovia sa zhodujú, že hlavnou príčinou bola tzv. „teplotná kupola“ – stabilný vysokotlakový systém, ktorý uväznil horúci a suchý vzduch prichádzajúci zo severnej Afriky a znemožnil príchod chladnejšieho frontu. Tento fenomén udržuje extrémne teploty niekoľko dní alebo dokonca týždňov. K extrémom prispieva aj klimatická zmena: Európa sa otepľûje približne o 0,53 °C za dekádu a je najrýchlejšie sa otepľûjúcim kontinentom na svete. Zniženie znečistenia ovzdušia v posledných rokoch tiež umožnuje, aby na povrch dopadalo viac slnečnej energie, čo zvyšuje teplotu.

Dôsledky na zdravie a spoločnosť

Vlny horúchav mali vážne následky pre obyvateľov aj infraštruktúuru. Španielske ministerstvo životného prostredia odhaduje, že extrémne teploty v priebehu dvoch mesiacov spôsobili viac ako tisíc úmtí. Analýza v dvanástich európskych mestách odhaduje, že medzi 23. júnom a 2. júlom zomrelo v súvislosti s horúchavami približne 2 300 ľudí, z toho asi 1 500 úmtí bolo priamo spojených s klimatickou zmenou. V niektorých častiach Talianska narástla hospitalizácia o 20 %. Vo Francúzsku meteorologická služba vyhlásila poplach pre takmer celý štát a viac než 200 škôl bolo dočasne zatvorených. Európske krajiny

Budúcnosť a opatrenia

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je pravdepodobné, že intenzita a frekvencia horúchav v Európe sa bude naďalej zvyšovať. Viac než dve tretiny najsilnejších vlôn horúchav od roku 1950 sa odohrali po roku 2000 a do roku 2050 môže byť polovica európskej populácie počas leta vystavená vysokému alebo veľmi vysokému riziku tepelého stresu. Generálny tajomník OSN António Guterres preto upozorňuje, že extrémne horúchavy sa stávajú novým normálom a nie raritou.

Odborníci zdôrazňujú potrebu dvojitej stratégie – adaptácie aj mitigácie. Adaptácia znamená posilňovanie systémov včasného varovania, zriaďovanie chladiacich centier pre verejnosť, úpřavu pracovných hodín, ochranu seniorov a zraniteľných skupín či zvyšovanie zelene v mestách. Svetová meteorologická organizácia v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou už pracuje na zlepšovaní systémov varovania a sledovania zdravotných dopadov. Z dlhodobého hľadis¥a je však kľúcové znižovať emisie skleníkových plynov a urýchliť prechod na čisté zdroje energie, aby sa oteplenie nezhoršovalo.

Záver

Rekordné horúchavy v lete 2025 poskytujú názorný príklad toho, ako rýchlo sa klimatická zmena podpisuje na podmienkach v Európe. Kombinácia extrémnych denných teplôt, tropických nocí a sucha spôsobila zdravotné krízy, škody na infraštruktúhre a straty na životoch. Ak chceme zmierniť riziká a prispôsobiť sa „novému normálu“, musíme konať hneď – prispôsobiť sa novým podmienkam a radikálne znižiť emisie, ktoré tento trend spôsobujú.čelili aj ničivým požiarním: v Grécku a Turecku museli úrady evakuovať desaťtisíce ľudí a v Španielsku či Francúzsku bojovali hasiči so suchými lesnými požiarmi.