Ako Igor Matovič zadlžil Slovensko
Grafy, ktoré Igor Matovič ukazuje v televíznych debatách, sa nezakladajú na realite.
Bývalý premiér často tvrdí, že Slovensko počas jeho vlády „nešlo do mínusu viac než ostatné krajiny”, no oficiálne údaje hovoria inak. Podľa Ministerstva financií SR, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj Eurostatu došlo práve v čase jeho vlády k najrýchlejšiemu nárastu verejného dlhu v histórii Slovenska.
Dlh štátu vyskočil o viac než 10 miliárd eur len za jediný rok, a to najmä počas pandémie COVID-19.
Čo sa teda v skutočnosti stalo? Ako sa vyvíjal štátny dlh pred jeho nástupom, počas jeho vlády a po nej? A bolo toto zadlženie naozaj nevyhnutné – alebo mohlo Slovensko krízu zvládnuť s menším účtom?
Nasledujúcí článok prináša prehľad faktov a čísel bez politických emócií, no v jazyku, ktorému rozumie aj bežný človek.
Vývoj štátneho dlhu pred, počas a po vláde Igora Matoviča
V rokoch pred nástupom Igora Matoviča slovenský verejný dlh (ako podiel na HDP) mierne klesal. Po kríze 2008–2009 stúpol nad 50 % HDP, no v období 2015–2019 klesol z približne 52 % na 48 % HDP. Tento pokles umožnil rýchly hospodársky rast – ekonomika rástla tempom 3–4 % ročne.
Po nástupe Matovičovej vlády na jar 2020 však prišiel obrat. V dôsledku pandémie a s ňou spojenej krízy dlh vyskočil z 48 % na takmer 60 % HDP len za rok — najprudší nárast v histórii Slovenska. V absolùtnych číslach to znamenalo zvýšenie zo 45 miliárd € na viac než 55 miliárd €.
Počas roka 2021 sa rast dlhu síce spomalil, ale dlh zostal nad hranicou 60 % HDP, čim Slovensko prvýkrát prekročilo horné pásmo tzv. „dľéžkovej brzdy“.
Hlavné dôvody rastu verejného dlhu
- Pandémia COVID-19:
Lockdowny, výpadok daní a mimoriadne výdavky na zdravotníctvo, testovanie, očkovanie či pomoc firmám spôsobili rozpočtový deficit vyše 10 miliárd € (−11,6 % HDP). - Podpora ekonomiky:
Programy ako Prvá pomoc udržali zamestnanosť, ale stáli štát miliardy. - Pokles HDP:
Ekonomika sa v roku 2020 prepadla o takmer 5 %, takže pomer dlhu k HDP vzrástol aj matematicky. - Tvorba hotovostnej rezervy:
Ministerstvo financií sa počas neistoty predzásobilo peniazmi, ktoré dočasne navýšili hrubý dlh o ďalšie 2–3 % HDP.
Slovensko nebolo výnimkou. Priemerný dlh EÚ vzrástol v roku 2020 z 77 % na 91 % HDP, eurozóna sa dostala na 98 %.
Slovensko (z 48 % na 60 %) sa teda zadlžovalo podobne ako väčšina štátov.
Pre porovnanie:
- Taliansko → z 134 % na 156 % HDP
- Španielsko → z 95 % na 120 % HDP
- Francúzsko → z 98 % na 116 % HDP
- Česko → z 30 % na 38 % HDP
Slovensko sa tak posunulo z nízko zadlžených krajín do stredne zadlženého priemeru EÚ.
Dopady zvýšeného dlhu
- Vyššie úroky a väčšie splátky:
Náklady na obsluhu dlhu už presiahli 1 miliardu € ročne, čo sú peniaze, ktoré chýbajú v školstve či zdravotníctve. - Tlak dľéhovej brzdy:
Po prekročení 57 % HDP musí vláda predkladať ozdravné opatrenia. - Riziko horšieho ratingu:
Ak Slovensko nezačne dlh znižovať, môže sa mu v budúcnosti predražiť financovanie. - Menej priestoru pre investície:
Časť peňazí pôjde len - na úroky, takže menej ostane na rozvoj krajiny.
Záver
Počas vlády Igora Matoviča sa verejný dlh Slovenska zvýšil najprudšie v histórii krajiny.
Zadlženie bolo z veľkej časti dôsledkom pandémie a mimoriadnych výdavkov, no aj rozhodnutí vlády míňať bez rezervy.
Slovensko tak z úrovne pod 50 % HDP vyskočilo na približne 60 %, čo nás posunulo medzi priemerne zadlžené krajiny EÚ.
Hoci časť tohto dlhu pomohla udržať ekonomiku nad vodou, jeho následky ponesú občania ešte dlhé roky – vo forme vyšších úrokov, šetrenia a tlaku na dane.
Preto ak dnes Igor Matov
ič v televízii ukazuje „svoje“ grafy, je dobré vedieť, že realita v číslach je menej ružová, než tvrdí.
