EĽRO 2026 v Kežmarku: tri dni, počas ktorých sa remeslo opäť stalo jazykom mesta

Kežmarok sa počas druhého júlového víkendu nezmenil iba na veľké javisko. Na tri dni sa stal dielňou, trhom, koncertnou sálou aj miestom, kde sa minulosť dotýkala prítomnosti bez muzeálneho skla. Tridsiaty štvrtý ročník festivalu Európske ľudové remeslo priviedol do historického centra viac ako 50-tisíc návštevníkov, 172 remeselníkov a 800 účinkujúcich. Ročník venovaný Spišu a Jurajovi Jakubiskovi vyvrcholil korunováciou českej šperkárky Štěpánky Kurfiřtovej za Kráľovnú remesla.

V piatok 10. júla krátko po jednej popoludní sa pri mestských hradbách odohral každoročný symbolický obrad. Hradby boli „dobyté“, brány remeselného areálu sa otvorili a prúd ľudí sa rozlial po Hlavnom námestí. Vôňa dreva, kože, kovu a jedla sa miešala so zvukom folklórnej hudby. Kežmarok, mesto s cechovou tradíciou siahajúcou do 15. storočia, vstúpil do festivalového režimu.

Tohtoročné motto Návrat ku koreňom nebolo iba sloganom na plagáte. Spiš sa objavil v dramaturgii, remeslách, hudbe aj v pocte filmárovi Jurajovi Jakubiskovi. Kto pozná históriu festivalu Európske ľudové remeslo, vie, že EĽRO stojí práve na spojení živej výroby, historického mesta a veľkého kultúrneho programu. V roku 2026 sa tieto tri vrstvy spojili mimoriadne presvedčivo.

Piatok: brány sa otvorili Spišu

Prvý deň mal jasnú úlohu: zmeniť bežný pracovný piatok na festivalový sviatok. Po dobýjaní hradieb a slávnostnom otvorení prebrali priestor remeselníci. Nie ako predajcovia suvenírov, ale ako ľudia, pri ktorých sa dalo zastaviť a sledovať celý proces. Dôležité bolo práve sloveso „robiť“ — tkať, brúsiť, tvarovať, vyrezávať, šiť či zdobiť.

Na scénach sa vystriedali folklórne súbory Urpín, Magurák a Jablonečka. Hradný areál priniesol sokoliarov, šermiarov, renesančné tance a program pre deti. Večer sa dramaturgia posunula od tradície k súčasnej hudbe: vystúpili Poddukelský umelecký ľudový súbor, Richard Autner, Peter Bič Project a Michal David. Kontrast medzi denným remeselným areálom a večernou koncertnou masou je dlhodobým poznávacím znakom EĽRO. Aj otvárací deň EĽRO 2026 ukázal, že festival nechce zostať iba rekonštrukciou minulosti.

Jakubisko sa vrátil do rodného Spiša obrazmi

Novinkou a zároveň emocionálnou osou ročníka bola pocta Jurajovi Jakubiskovi. Tematická ulička, exteriérové inštalácie, fotopointy, filmový program a výstava Magický svet Juraja Jakubiska vytvorili druhú trasu festivalom — popri remeselníckej aj filmovú. Výstavnú sieň počas troch dní navštívilo viac ako 3 000 ľudí. Jakubiskova imaginácia tu nepôsobila ako cudzí doplnok. Jeho filmy vyrastali z rovnakého prostredia: zo Spiša, ľudovej obraznosti, historických miest a sveta, v ktorom sa skutočnosť ľahko mení na rozprávku.

Sobota: najhustejší deň medzi dielňami a pódiami

Sobota tradične priniesla najväčší nápor. V uličkách sa spomaľovalo, pri stánkoch vznikali polkruhy divákov a pri pódiách sa publikum menilo podľa programu. Rodiny vyhľadávali historický tábor, živý šach, detskú zónu a ukážky sokoliarov. Iní sa vracali k remeselníkom, ktorých si všimli deň predtým.

Na programe boli folklórne vystúpenia, rytierske turnaje a historické atrakcie. Večer patril skupine Polemic, Štefanovi Štecovi s Fajtou, raperovi EGO a veľkej hudobno-tanečnej šou postavenej na piesňach skupín ABBA a Queen a na odkaze Whitney Houston. Takéto spojenie môže na papieri pôsobiť nesúrodo, v Kežmarku však funguje ako vedomé rozšírenie publika: remeslo zostáva jadrom, populárna hudba pritiahne ľudí, ktorí by na čisto folklórny festival možno neprišli.

Pri porovnaní s programom EĽRO 2023 je viditeľné, ako organizátori postupne rozširujú zážitok mimo hlavného pódia. Ročník 2026 mal tri scény, no pozornosť sa zámerne rozlievala aj do hradu, uličiek, výstavnej siene a detských priestorov.

Majstri na hrade: cechy s humorom aj pamäťou

Samostatnú kapitolu tvorili Krvavé dejiny: Majstri. Výpravná hudobná komédia v Kežmarskom hrade pracovala s históriou viac než štyridsiatich cechov, ktoré kedysi formovali mesto. Takmer 50 hercov, spevákov a hudobníkov oživilo kováčov, mlynárov, hrnčiarov, murárov či pivovarníkov. Nebola to iba sprievodná atrakcia. Predstavenie pomenovalo, prečo sa festival koná práve tu: Kežmarok nepredvádza požičanú tradíciu, ale rozpráva vlastný mestský príbeh.

Nedeľa: rodiny, korunovácia a príbeh jednej remeselníckej rodiny

Nedeľný program sa viac otvoril rodinám. Spievankovo, Kollárovci a folklórny súbor Magura vytvorili mäkší záver po dvoch intenzívnych dňoch. Najdôležitejší moment však patril remeselníkom: korunovácii Kráľa, tentoraz Kráľovnej remesla.

Štrnásťčlenná porota rozhodovala v dvojkolovom hlasovaní zo siedmich návrhov. Žezlo získala Štěpánka Kurfiřtová zo Železného Brodu, brusička kameňov a šperkárka z oblasti Českého raja. Jej víťazstvo bolo presným obrazom témy ročníka. Starí rodičia založili v roku 1924 sklársku dielňu, otec neskôr pracoval s prírodnými kameňmi z okolia Kozákova a po roku 1990 obnovil malú brúsičskú a šperkársku výrobu. Kurfiřtová opustila pôvodné povolanie učiteľky v materskej škole a pokračovala v rodinnom remesle. Dnes s ňou pracuje dcéra Adelka, vyučená zlatníčka.

Do Kežmarku prišla prvýkrát v roku 2006 a ročník 2026 bol jej osemnástou účasťou. Práve dlhodobosť dáva oceneniu váhu. Nešlo o jednorazový objav, ale o uznanie práce, ktorá sa odovzdáva medzi generáciami a zároveň sa delí s návštevníkmi a študentmi umeleckých škôl. V kontexte starších ročníkov a významných návštev festivalu remesiel v Kežmarku zostáva korunovácia najautentickejším ceremoniálom EĽRO: pozornosť sa vždy vráti k rukám, ktoré tvoria.

Mesto pod tlakom desaťtisícov návštevníkov

Viac ako 50-tisíc ľudí počas troch dní je pre približne pätnásťtisícové mesto veľká prevádzková skúška. Organizátori pripravili 697 parkovacích miest, samostatné plochy pre autobusy a remeselníkov a dopravný režim riadený mestskou políciou. Do bezpečnostných opatrení sa zapojili poriadková, dopravná a kriminálna polícia, kynológovia aj policajná hipológia.

Mestská polícia riešila 53 udalostí a 37 priestupkov. Zdravotníci ošetrili 14 ľudí, dobrovoľní hasiči nemuseli zasahovať. Čísla naznačujú, že podujatie s takou návštevnosťou prebehlo bez vážnej mimoriadnej udalosti. Je to pozoruhodné aj pri spomienke na ročník, keď silný vietor zrútil festivalovú hradbu.

V zákulisí pracovalo na čistote 29 zamestnancov Verejnoprospešných služieb mesta s piatimi mechanizmami. V areáli bolo 90 košov, z toho 12 iba na plasty. Na triediacu linku putovalo 600 kilogramov vyzbieraného plastu. Sú to detaily, ktoré návštevník vníma najmä vtedy, keď nefungujú. V Kežmarku však tvorili neviditeľnú infraštruktúru festivalu.

Mesiace príprav pre tri dni v uliciach

Festivalový víkend sa začal dávno pred otvorením hradieb. Prihlasovanie remeselníkov spustili organizátori už v januári, na jar skladali program, riešili výber účastníkov, technické požiadavky, dopravu, bezpečnostný plán a rozmiestnenie troch scén. Samostatnú logistiku si vyžiadali stánky, prípojky, voda, zásobovanie, parkovanie autobusov aj zázemie účinkujúcich. Múzeum pripravovalo hradný program a takmer päťdesiatčlennú inscenáciu Majstri, výstavný tím zase Jakubiskovu expozíciu a filmovú uličku.

V uliciach sa táto príprava prejavila plynulým striedaním svetov. Niekoľko desiatok metrov delilo tiché sústredenie remeselníka od detského divadla, historického tábora alebo zvukovej skúšky veľkého koncertu. Námestie sa počas dňa menilo: ráno patrilo rodinám a zvedavým pozorovateľom, popoludní hustlo a po zotmení ho ovládlo koncertné publikum. Medzi tým zostávali otvorené kaviarne, reštaurácie a prevádzky, ktoré museli zvládnuť nápor násobne prevyšujúci bežný letný víkend.

Atmosféru netvoril iba oficiálny program. Boli to krátke rozhovory pri dielňach, deti sledujúce pohyb nástroja, stretnutia ľudí, ktorí sa do Kežmarku vracajú každý rok, aj domáci obyvatelia prechádzajúci mestom, ktoré na chvíľu patrilo celému regiónu. Práve tieto drobné situácie odlišujú živý festival od veľtrhu: návštevník si neodnáša iba výrobok alebo fotografiu, ale aj vedomie času a zručnosti ukrytej v ručnej práci.

Čo EĽRO prinieslo miestnej ekonomike

Hotely, penzióny, reštaurácie, kaviarne, stánkari, taxislužby aj obchody pocítili počas víkendu násobne vyšší pohyb ľudí. Pri viac ako 50-tisícovej návštevnosti je ekonomický impulz pre mesto a región nepochybný. Poctivé vyčíslenie však zatiaľ nie je možné: mesto nezverejnilo konečné tržby festivalu, obsadenosť ubytovania ani analýzu výdavkov návštevníkov. Časť publika navyše využila bezplatný alebo zvýhodnený vstup — deti do 120 centimetrov, dôchodcovia nad 65 rokov, držitelia ZŤP-S so sprievodom a domácnosti Kežmarčanov mali osobitné podmienky.

Preto by bolo zavádzajúce násobiť počet návštevníkov cenou lístka a výsledok označiť za príjem mesta. Reálny prínos je širší: peniaze zostali v gastre a ubytovaní, remeselníci získali odbyt a kontakty, Kežmarok dostal celoštátnu publicitu a časť návštevníkov spoznala pamiatky aj okolie Tatier. Festival tak dopĺňa turistickú ponuku, ktorú tvoria aj slovenské skanzeny a živé remeselné expozície či hrady vhodné na letný výlet.

Ročník, ktorý splnil vlastnú tému

Primátor a riaditeľ festivalu Ján Ferenčák pri otvorení pripomenul, že Spiš vyrástol zo stretávania národov, vierovyznaní a kultúr. Pri závere hovoril o poctivej práci, spolupatričnosti a odkaze predkov. Deana Horváthová-Jakubisková zase spojila tvorivosť rúk s tvorivosťou srdca a výstavu svojho manžela s poslaním umenia.

Najsilnejším argumentom úspechu však neboli prejavy ani večerné mená na plagáte. Bolo ním to, že remeselníci zostali po celé tri dni viditeľným stredom podujatia. Festival s 800 účinkujúcimi a desaťtisícmi ľudí mohol ľahko skĺznuť do podoby veľkého letného jarmoku. Nestalo sa tak. Korunovácia Štěpánky Kurfiřtovej vrátila záverečný obraz k rodinnej dielni, učeniu, trpezlivosti a odovzdávaniu zručnosti.

EĽRO 2026 bolo úspešné práve preto, že jeho „návrat ku koreňom“ neznamenal útek do minulosti. Tradíciu ukázalo ako živú prácu, ktorá sa môže dediť, meniť a znovu osloviť ďalšiu generáciu. Kto sledoval priebeh troch dní EĽRO 2026, videl festival vo veľkom. Kto sa zastavil pri rukách jedného majstra, pochopil jeho zmysel.

---

Zdroje a ďalšie informácie

• Mesto Kežmarok: záverečná rekapitulácia a štatistiky EĽRO 2026
• Mesto Kežmarok: otvorenie festivalu a program prvého dňa
• Oficiálna stránka festivalu EĽRO
• TASR/Teraz.sk: bezpečnostné opatrenia počas festivalu