Ako schladiť byt počas horúčav aj bez klimatizácie

Slovenské letá sú čoraz horúcejšie a vlny horúčav, keď sa denné teploty držia nad 30 stupňami aj niekoľko dní po sebe, prestávajú byť výnimkou. Byt na poschodí panelového domu sa v takých dňoch dokáže premeniť na neznesiteľnú pec, v ktorej sa ťažko spí aj pracuje. Nie každý má klimatizáciu a nie každý si ju môže alebo chce dať namontovať.

Dobrá správa je, že najväčší vplyv na to, ako sa byt cez deň prehreje, máte vo vlastných rukách. Rozhoduje predovšetkým to, kedy vetráte a ako bránite slnečnému žiareniu, aby sa dostalo dnu. Pasívnym chladením, teda len šikovným narábaním s oknami a tienením, sa dá podľa odborníkov udržať vnútorná teplota o niekoľko stupňov nižšie než vonku.

V tomto návode si prejdeme overené postupy, ako udržať byt znesiteľne chladný počas horúčav. Sú lacné, dajú sa zaviesť okamžite a v kombinácii fungujú prekvapivo dobre. A ak klimatizáciu máte, na konci nájdete aj to, ako ju nastaviť tak, aby pomohla a neuškodila.

Vetrajte v noci a skoro ráno, cez deň okná zatvorte

Základné pravidlo znie jednoducho: vetrajte vtedy, keď je vonku chladnejšie než vnútri. To znamená neskoro v noci a skoro ráno, ideálne ešte pred východom slnka. Vtedy otvorte okná dokorán a pustite do bytu čerstvý chladný vzduch. Najúčinnejší je prievan, teda otvorené okná na protiľahlých stranách bytu, ktorý vzduch poriadne vymení.

Hneď ako sa vzduch vonku začne otepľovať, zvyčajne dopoludnia, okná zatvorte. Cez deň, keď je vonku teplejšie ako v byte, by otvorené okno len pustilo horúčavu dnu. Zatvorené okná v kombinácii s tienením udržia nazhromaždený chlad vnútri. Tento rytmus, teda v noci otvoriť a cez deň zatvoriť, je úplný základ, na ktorom stojí všetko ostatné.

Najúčinnejšie je vonkajšie tienenie

Najviac tepla sa do bytu dostane cez okná zasiahnuté priamym slnkom. Preto je tienenie pri horúčavách rovnako dôležité ako vetranie. A platí jasné pravidlo: tieniť treba zvonku, nie zvnútra. Vonkajšie žalúzie, rolety, markízy alebo okenice zachytia slnečné lúče skôr, než stihnú prejsť cez sklo a ohriať vzduch a steny v miestnosti.

Vnútorné závesy a žalúzie sú lepšie ako nič, ale fungujú podstatne slabšie, pretože slnko už cez sklo prešlo a teplo je vnútri. Ak nemáte vonkajšie tienenie, pomôžu aspoň svetlé, husté závesy, ktoré odrážajú časť žiarenia, prípadne reflexná fólia nalepená na sklo. Najviac sa sústreďte na okná orientované na juh, východ a západ, ktoré dostávajú najviac priameho slnka.

Obmedzte zdroje tepla v byte

Byt nezohrieva len slnko. Prekvapivo veľa tepla vyrábajú spotrebiče a elektronika priamo vnútri. Počas horúčav sa preto oplatí obmedziť všetko, čo hreje. Varenie na sporáku alebo pečenie v rúre dokáže kuchyňu vyhriať o niekoľko stupňov, takže v najteplejších dňoch siahnite radšej po studených jedlách alebo varte ráno či neskoro večer.

Vypínajte aj nepoužívanú elektroniku. Televízor, počítač, nabíjačky či staré žiarovky vyžarujú teplo aj v pohotovostnom režime. Klasické žiarovky sa pri horúčavách oplatí nahradiť úspornými LED, ktoré hrejú minimálne. Aj sušenie bielizne v byte alebo dlhá horúca sprcha pridávajú do vzduchu teplo a vlhkosť, takže ich počas vlny horúčav obmedzte.

Ventilátor používajte rozumne

Ventilátor sám osebe vzduch neschladí, len ho rozpohybuje. Prúdiaci vzduch však pomáha telu rýchlejšie odvádzať teplo a vyparovať pot, takže sa pri ňom cítite príjemnejšie. Najlepšie funguje, keď ho nasmerujete tak, aby podporil prirodzený prievan, napríklad k otvorenému oknu v chladnejších hodinách. Ak vhodný kúsok doma nemáte, vyberať môžete z ponuky stojanových a stolových ventilátorov na 3.sk.

Účinok ventilátora sa dá zosilniť. Ak pred neho položíte misku s ľadom, fľašu so zmrazenou vodou alebo zavesíte navlhčenú utierku, vzduch, ktorý vám prúdi do tváre, bude o niečo chladnejší. Dôležité je, že ventilátor schladzuje človeka, nie miestnosť, takže keď z izby odídete, pokojne ho vypnite, aby ste zbytočne nevyrábali teplo z motora.

Schladzujte aj telo, nielen byt

Keď sa byt napriek všetkému úsiliu prehreje, sústreďte sa na seba. Vlažná, nie ľadová sprcha telo príjemne ochladí bez toho, aby vás organizmus následne prudko prehrial. Pomáha aj studený obklad alebo navlhčená utierka na zápästia, šiju a členky, kde sú cievy blízko pri povrchu kože.

Najdôležitejší je pitný režim. Počas horúčav pite priebežne počas celého dňa a nečakajte, kým dostanete smäd, pretože ten je už signálom začínajúcej dehydratácie. Najlepšia je čistá voda, vyhnite sa alkoholu a nadmernému množstvu kávy, ktoré telo odvodňujú. Zvýšenú pozornosť si vyžadujú seniori, malé deti a ľudia so srdcovými či dýchacími ochoreniami, ktorí horúčavy znášajú ťažšie. Tento článok má informatívny charakter a nenahrádza odbornú lekársku radu; pri ťažkostiach sa poraďte s lekárom.

Ak máte klimatizáciu, nastavte rozumný rozdiel

Klimatizácia dokáže byt schladiť rýchlo, no práve preto sa s ňou dá ľahko uškodiť. Príliš veľký rozdiel medzi chladnou miestnosťou a horúčavou vonku zaťažuje organizmus a prudké zmeny teploty môžu spôsobiť bolesti hlavy, hrdla či prechladnutie, najmä u detí a starších ľudí. Odborníci preto odporúčajú, aby rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nepresiahol zhruba 5 až 7 stupňov Celzia.

Ako orientačný bod môže poslúžiť teplota okolo 26 stupňov, ktorá je pre väčšinu ľudí pri dennom pobyte ešte príjemná a zároveň šetrí energiu; pre porovnanie, podľa WHO nepredstavuje preukázateľné zdravotné riziko pre zdravých ľudí rozmedzie zhruba 18 až 24 stupňov. Aj s klimatizáciou sa oplatí kombinovať všetky predošlé kroky, teda tieniť okná a obmedziť zdroje tepla. Jednotka tak nebude bežať naplno, ušetríte na elektrine a vzduch v byte zostane príjemný bez zbytočného šoku z prudkého chladu.

Zdroje: Úrad verejného zdravotníctva SR (uvzsr.sk), WHO Housing and Health Guidelines (NCBI), Apartment Therapy, Homes and Gardens. Spracovala redakcia.